Problémy robia ľudia
Euro ako spoločná mena Európskej únie je praktickým využitím teórie optimálnych menových zón, ktorej autorom je nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu Robert Mundell. Diskusia na túto teoretickú tému sa začala v súvislosti s tým, či sa majú vo svete používať pevne určené kurzy mien závislé od administratívneho rozhodnutia, alebo pružné, ktoré závisia od situácie na trhu.
Vychádza sa z týchto predpokladov. V optimálnej menovej zóne sú pružné ceny a mzdy, sú v nej integrované výrobné faktory, finančný systém, trhy výrobkov. Nemenej významným faktorom je politická integrácia. Aby mohla vzniknúť optimálna menová zóna, bolo treba odovzdať suverenitu nadnárodnému menovému orgánu v EÚ – Európskej centrálnej banke.
Predpoklad nerušeného fungovania jednotnej meny spočíva v tom, že členské štáty budú uplatňovať hospodársku politiku, ktorá neohrozuje stabilitu menovej únie, a tým aj stabilitu všetkých členských štátov. Niektoré krajiny v EÚ robili hospodársku politiku, vinou ktorej majú problémy s deficitmi verejných financií. Ako sa hovorí, za všetkými problémami hľadaj človeka. Keď odstrániš človeka, odstrániš aj problém. Ak sa únia zbaví ľudí, ktorí rozhodujú na národnej úrovni o rozpočte, neznamená to, že potom už nebudú problémy s ľuďmi na európskej úrovni.
Je zrejmé, že v budúcnosti bude treba odovzdať časť suverenity členských štátov európskej menovej únii aj v oblasti verejných financií. Ako sa to udeje, nie je zatiaľ známe. Určite však bude musieť vzniknúť inštitúcia, ktorá bude mať funkciu akéhosi európskeho ministerstva financií. To predpokladá premenu EÚ na federáciu štátov, zavedenie federálnej dane a federálneho rozpočtu.
Odovzdá sa tak ďalšia časť národnej suverenity pre rozpočtovú oblasť. Ak sa tak stane, ešte to nebude znamenať, že únia ihneď vyrieši problémy rozpočtových deficitov mnohých krajín. Ak je hodnota ekonomického rastu nižšia, ako sú úroky pôžičiek, za ktoré si požičali štáty, začne sa vytvárať dlhová špirála. Dlhy sa riešia ďalšími dlhmi. Ak presiahnu únosnú hranicu, úverový mechanizmus sa zadrie.
Súčasná situácia na devízových trhoch si vyžaduje čoraz väčšiu opatrnosť pri výrokoch o situácii v tom-ktorom štáte. Najmä preto, lebo finančné trhy sú mimoriadne citlivé na akýkoľvek výrok. Vetu, ktorú povie politik v nádeji, že stúpne jeho obľuba medzi potenciálnymi voličmi, môže vyvolať ak nie paniku medzi finančnými investormi, tak prinajmenej veľkú zábavu medzi tými, čo sa vážne zaoberajú ekonomikou.
Medzi „politickými ekonómami“ dnes existujú tri koncepty. Jeden hovorí o tom, že bude katastrofa a kríza bude trvať desať rokov. Podľa druhého nemáme robiť to a to… Preto si nezachraňujme európsku menu. Spomínané dva koncepty nehovoria, čo robiť. Nepriamo tým hovoria, že chaos po rozpade meny bude lepší ako budúcnosť s ňou. Tretí sa prikláňa k záchrane spoločnej meny.
Ani jeden z konceptov neanalyzuje to, ako sa štáty v minulosti zadlžovali, na čo sa peniaze minuli a kam sa presunuli. Nehovoria ani o tom, aký je pomer medzi úžitkom verejných výdavkov pre verejnosť a pre súkromné podniky. Nie je nezaujímavé sledovať vplyv politiky na vývoj tohto pomeru.
Zo slovenských politikov dnes nik nemá morálne právo spochybňovať spoločnú menu, pretože pred jej prijatím nikto z nich nemal voči euru žiadne výhrady. Nik neskúmal, aké je hospodárenie toho-ktorého štátu, spoľahlivosť štatistík.
Čitateľ si môže povedať, že situácia sa zmenila. Nezmenila sa natoľko, aby sa ju nedalo predvídať už pred niekoľkými rokmi. Prinajmenšom tými, čo poznajú koncept dlhých vĺn ekonomickej konjunktúry.
Najčítanejšie
-
-
-
Diletanti nasadili ploštice. Iné asi nevedia. Fico s Dankom by sa mali zamyslieť
Komentáre | | pred 1 týždňom | 47 -
-
-
-
-
-
-