Krehké úrady
Vo verejnom sektore na Slovensku sa za posledných 20 rokov vytvorilo mnoho nových inštitúcii, ktoré sa oddelili od ministerstiev, a majú pomerne jasný mandát. Patria medzi ne organizácie kontrolujúce správanie sa súkromných a verejných subjektov.
Príkladom je Úrad pre verejné obstarávanie (UVO), ktorý je poverený dohliadaním nad nákupmi za verejné zdroje, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý má vo vienku kvalitu služieb poskytovaných na trhu zdravotnej starostlivosti či Protimonopolný úrad s mandátom strážiť férovosť hospodárskej súťaže.
Dané úrady pracujú v medziach zákona, ktoré pre ne definovali politici. Ich vytvorenie a de facto odčlenenie od ministerstiev sa uskutočnilo s cieľom oddeliť implementáciu pravidiel od jej tvorby a oddeliť implementáciu pravidiel od priamej, dennodennej kontroly politikmi. Na ovplyvňovanie činnosti týchto úradov ostali politikom v rukách legislatívne a rozpočtové nástroje, ako aj personálne nástroje.
Personálna politika oproti daným inštitúciám sa však líši. Pri obsadzovaní vedúcich postov v daných úradoch sa stretneme s rozhodovaním ministra (Letecký úrad), ďalej s rozhodovaním vlády (Protimonopolný úrad) a v niektorých prípadoch si personálne právomoci ponechal parlament (príkladom je ÚVO či Národný bezpečnostný úrad).
Okrem odsúhlasujúceho a vymenujúceho subjektu je rozdiel aj v tom, či vymenovaniu predchádza dôveryhodný výber spomedzi viacerých kvalitných kandidátov. Ten sme nevideli v prípade vymenovania doterajších šéfov ÚVO, Úradu pre ochranu osobných údajov, NKÚ SR či Telekomunikačného úradu a pod. Išlo o priame politické nominácie bez garancie kvality a integrity daných nominantov a bez diskusie o ich predstave týkajúcej sa rozvoja zverených organizácii. Jediným svetlým bodom v tejto oblasti bol výber vedenia Protimonopolného úradu počas druhej vlády Mikuláša Dzurindu. Komisia zložená z odborníkov posudzovala konkrétne projekty potenciálnych uchádzačov. Overovala sa odborná zdatnosť kandidátov a ich schopnosť riadiť danú inštitúciu.
Počas vlády Roberta Fica sa uskutočnili viaceré výmeny na týchto typoch postov a neprebehlo ani jedno výberové konanie, všade sa uskutočnili priame stranícke nominácie bez garancie ich odborného zázemia a integrity. Nový štandard s Ficom neprišiel – korisť sa naďalej delila straníckym kľúčom.
Vláda Ivety Radičovej robí výmeny tiež, ukazuje sa však, že nemá jednotný prístup. Koalícia nedokázala uskutočniť dôveryhodný výber pri URSO či pri Národnom bezpečnostnom úrade. Zmena sa však rysuje v prípade výberu vedenia ÚVO, keď sa vláda pod tlakom verejnosti a opozície rozhodla pre výberové konanie a žiada explicitnú odbornú kvalifikáciu uchádzačov.
Obsadením postu predsedu ÚVO sa však výmeny vedúcich postov na dohliadacích úradoch v tomto funkčnom období nekončia. Na jeseň tohto roka končí mandát šéfke Protimonopolného úradu (ktorú nezmenil ani kabinet Roberta Fica) a vláda si bude musieť vybrať z dvoch možnosti – v pokračovaní etablovaného štandardu straníckych nominácii vedenia týchto inštitúcii alebo potvrdení svojho záujmu prihliadať na odbornosť a robiť seriózne výberové konania.
V krajinách, v ktorých fungujú dohliadacie inštitúcie dlhé roky, a v ktorých sú procesy rozhodovania a nazeranie na predmet regulácie odborne usadené, nehrozí pri čisto straníckych nomináciách ich vedenia taká veľká zmena v kvalite ich fungovania ako na Slovensku, kde je administratíva pomerne slabá, pravidlá neusadené a mnohé inštitúcie nedostatočne funkčné. Inštitúcie na Slovensku sú ešte veľmi krehké a prípadné čisto stranícke cunami ich kvalitu môže vážne ohroziť. Preto by zo spôsobu výberu vedenia ÚVO nemala byť len jedna príjemná, ale krátka epizóda.