Nepokoj v Čechách
Českú republiku čakajú riadne voľby až na jeseň budúceho roka. Voliť sa bude do krajských zastupiteľstiev a Senátu. Podľa toho tiež vyzerá politická scéna. Niektoré strany preto hľadajú svoje nosné témy, veľa ich však voľných nieto.
V každom prípade pozorovatelia vidia prázdny priestor v oblasti nacionálno-populistickej či protieurópskej. Tu existujú iba menšie subjekty a je dosť možné, že okruh spolupracovníkov okolo prezidenta Václava Klausa sa pokúsi toto biele miesto obsadiť. Indícií pre toto tvrdenie by sa našlo dosť.
Minulý víkend sa na severe Čiech uskutočnilo niekoľko protestných akcií, ktoré boli namierené proti tzv. neprispôsobivým občanom, ako sa o Rómoch píše. Výnimočná bola intenzita týchto protestov, ktoré celkom určite budú pokračovať. Na demonštráciách sa spojili najrôznejšie sily – od bežných občanov reprezentovaných v médiách mamičkami s kočiarikmi až po priaznivcov krajnej pravice.
Respektíve tí podobné akcie využívajú na svoje zviditeľnenie, preto prišli aj na sever Čiech do Šluknovského výbežku. Vôbec nechcem spájať obsah prvého odseku s tým, o čom píšem teraz. No nedá sa poprieť, že v českej spoločnosti je cítiť určitý spoločenský pohyb. Minister zahraničia Karel Schwarzenberg dokonca varoval pred plazivým „náckovstvom“, ktorému sa ustupuje, respektíve trúfa si stále viac a viac. Preto tiež jeho boj proti Ladislavovi Bátorovi, vysokému úradníkovi, nad ktorým drží ochrannú ruku prezident aj minister školstva. Práve politická legitimizácia ľudí ako je Bátora, dnes možno nacionálnu scénu dynamizuje a tá nepokoj v severných Čechách využíva vo svoj prospech.
To, čo sa deje v Rumburku, Varnsdorfe a okolí, je, samozrejme, výsledkom chýb aktérov verejnej správy na mnohých úrovniach. V posledných rokoch sa konalo niekoľko podobných akcií, za ktorými stála najmä Robotnícka strana. Nikdy však opakovane na jednom a tom istom mieste. Pokojné demonštrácie sa menia na pochody, ktoré sa končia práve v oblastiach, kde žijú tzv. neprispôsobiví občania.
Bohužiaľ dochádza k tomu, že sú presťahovávaní na jedno miesto a zvládnuť tento problém je potom veľmi zložité. Ľudia sa sťažujú na hluk, špinu, krádeže, po niekoľkých incidentoch, keď napríklad Rómovia v presile napadli mladíkov, sa boja o svoju bezpečnosť. Pokojné demonštrácie majú podporiť politické reprezentácie, predovšetkým starostov, ktorí volajú po prijatí zákonov, ktoré by im mali pomôcť. To je úplne legitímna požiadavka, pretože menšie obce sú u nás stále finančne znevýhodnené. Starostovia žiadajú úpravu zákona o lotériách, volajú po hygienických normách, ktoré by stanovili, koľko štvorcových metrov obytnej plochy by malo pripadnúť na jedného človeka, žiadajú posilnenie sociálnych fondov, z ktorých by platili verejnoprospešné práce.
Každému je jasné, čo by sa mohlo stať, pokiaľ by sa tento problém neriešil. Veľmi ľahko sa totiž takýto sociálny konflikt môže „preliať“ do iných regiónov, a potom by to už bol skutočný problém. Starostovia, ktorí vedú mestá, veľmi dobre vedia, čo treba urobiť. Poslanci a senátori sú dobre platení preto, aby za nás podobné veci riešili. Je dobre, že dostávajú takúto lekciu. Štát tu totiž nie len preto, aby za každú cenu šetril, vyberal dane a dvíhal DPH. A ešte jedna vec je na tomto pozitívna. Situáciu musia spoločne riešiť tak pravicová vláda, ako aj sociálnodemokratické vedenie Ústeckého kraja. To je dobrá politická poistka proti prípadnému zneužitiu celej veci.
Posledná poznámka na záver. Pred časom každý vedel, že u nás existuje splnomocnenec pre ľudské práva, ktorý mal podobné záležitosti na starosti. Bol ním tak trochu showman Michael Kocáb. Skutočne len náhodou som zistil, že tento úrad funguje ďalej a vedie ho istá pani Šimůnková. To tiež o niečom svedčí.