Slovensko bez inovácii
Svetové ekonomické fórum zverejnilo prednedávnom správu o konkurencieschopnosti ekonomík jednotlivých štátov.
Výsledok Slovenska bol opäť nelichotivý a medziročný prepad o 9 miest na celkové 69. miesto vyvolal značný záujem verejnosti. Zainteresovaným však určite neuniklo, že Slovensko v tomto rebríčku klesá už posledné štyri roky. Čo presne stojí za našou klesajúcou konkurencieschopnosťou?
Existujú dve príčiny. Prvá je skôr prozaická a je ňou zaradenie nových štátov do porovnania. Od roku 2006, keď Slovensko obsadilo 37. priečku, pribudlo v rebríčku 17 nových štátov. Konkurencieschopnosť niektorých z nich bola vyššia ako slovenská, čím nás posunuli v rebríčku o niečo nižšie. Tento fakt však nevysvetľuje celkový prepad Slovenska z 37. miesta v roku 2006 na 69. miesto v roku 2011.
Slovensko sa totiž neprepadá len v porovnaní s ostatnými štátmi, ale klesá aj jeho samotný index konkurencieschopnosti. Ten sa na Slovensku znížil v spomínanom období o 8 %, čo je šiesty najvyšší prepad po Islande, Estónsku, Grécku, Írsku a Jamajke. Päťpercentný pokles však zaznamenali aj Fínsko, Dánsko a Nórsko, aj slovenskí susedia: Česká republika a Maďarsko. Konkurencieschopnosť v danom období teda klesla aj v štátoch, ktoré sú intuitívne verejnosťou aj odbornosťou pokladané za veľmi konkurencieschopné.
Ako je to možné a čo je teda hlavným faktorom zmeny konkurencieschopnosti na Slovensku?
Hlavným dôvodom poklesu konkurencieschopnosti Slovenska je fakt, že prudký rast hospodárstva sa nepretavil do štrukturálnej zmeny slovenskej ekonomiky, kde väčšiu úlohu by mali hrať inovácie a menšiu masová výroba.
Autori rebríčka totiž interpretujú konkurencieschopnosť ako rastový potenciál hospodárstva. Z tejto interpretácie potom vyplývajú aj metodické úpravy troch hlavných podoblastí indexu konkurencieschopnosti: základné prostredie, efektívnosť a inovácie. Kým pre chudobnejšie krajiny a pre krajiny závislé od exportu surovín je dôležité mať z pohľadu rastového potenciálu najmä stabilné makroprostredie, tak pre bohatšie krajiny je dôležitejšia skôr schopnosť vytvárať nové technológie a produkty.
Podľa výšky HDP z roku 2005 zaradili autori v správe o konkurencieschopnosti z roku 2006 Slovensko do kategórie stredne bohatých krajín orientovaných na efektívnu výrobu. Tomu zodpovedalo preváženie výsledkov v jednotlivých podoblastiach podľa nasledujúceho kľúča: 40 % váhy malo základné prostredie, 50 % efektívnosť a 10 % inovácie.
Ako však hospodárstvo Slovenska od roku 2005 prudko rástlo, tak sa prudko zmenili aj váhy jednotlivých podoblastí. V najnovšej správe konkurencieschopnosti malo základné prostredie už len 22,2 % váhy, efektívnosť 50 % a inovácie až 27,8 %, čo zodpovedá kategórii bohatších krajín na ceste k inováciám. Keďže v inováciách Slovensko vôbec neexceluje, tak prudké zvyšovanie váhy v tejto podoblasti viedlo aj k prudkému prepadu v rebríčku konkurencieschopnosti. Ak by sme aktuálne výsledky z jednotlivých podoblastí prepočítali váhami spred piatich rokov, tak by sa výsledný index konkurencieschopnosti Slovenska od roku 2006 do 2011 prakticky nezmenil, i keď v niektorých hodnotených oblastiach sa Slovensko zlepšilo a v iných zase zhoršilo.
Čo z tohto všetkého vyplýva?
Poklesom v rebríčku konkurencieschopnosti nám autori správy jednoducho naznačujú, že ak si chceme udržať rastový potenciál aj do budúcnosti, tak vzhľadom na výšku bohatstva by už štruktúra slovenského hospodárstva mala byť orientovaná viac na inovácie a menej na nesofistikovanú masovú výrobu.