Kto je v eurozóne problémom?
Na víkendovom stretnutí ministrov a ministeriek financií Európskej únie sa pozornosť opäť zamerala výlučne na tzv. deficitné krajiny eurozóny. Korene krízy však nesiahajú len do týchto štátov.
Ministri a ministerky tlačia na grécku vládu, aby prijala viac a viac úsporných opatrení. Po radikálnych rozpočtových škrtoch a obsiahlej privatizácii je na programe dňa hromadné prepúšťanie. Prvý krok, o ktorom sa hovorí, má byť padák pre 25-tisíc zamestnancov a zamestnankýň verejného sektora. Štrukturálne vysoká nezamestnanosť je tak na vzostupe a ešte porastie. Oficiálna miera nezamestnanosti v marci dosiahla už 15 percent.
Hrubý domáci produkt zažíva voľný pád a to prináša negatívne dôsledky na rozpočet. Bremeno dlhu narastá. Mainstreamoví ekonómovia teraz tvrdia, že problémy Grécka sa zväčšujú preto, že nedôsledne aplikuje program úsporných opatrení. Toto tvrdenie je mylné. Grécka kríza sa zhoršuje preto, že úsporné opatrenia spôsobujú silnú recesiu, a teda nie pre nedôkladnosť vlády.
Rovnaké recepty sa predpisujú takisto v ostatných periférnych ekonomikách. A výsledky nebudú veľmi odlišné od tendencií, ktoré sledujeme v Grécku. Dosahy úsporných opatrení na periférii možno jasne pozorovať aj v exportne orientovaných štátoch typu Nemecka. Ich hospodárske oživenie sa končí. Spomalenie nemeckého vývozného priemyslu doľahne aj na slovenské a české hospodárstvo. Hospodársky prepad síce nebude rovnomerný, ale viac či menej sa dotkne každej krajiny.
Ministri a ministerky financií EÚ na stretnutí vôbec nehovorili o prebytku obchodnej bilancie a bežného účtu exportne orientovaných krajín. A to napriek tomu, že deficity južanských štátov a prebytky Nemecka či Holandska spolu priamo súvisia. Juhoeurópske ekonomiky by na skutočné zníženie svojej zahraničnej zadlženosti potrebovali enormné prebytky bežného účtu v priebehu niekoľkých rokov za sebou.
V minulosti zaznamenali iba jeden jediný prípad, keď krajina úspešne znížila svoju zahraničnú zadlženosť – stalo sa tak v Ceauçescovom Rumunsku. Vtedajšia vláda pod vedením komunistickej strany drasticky znížila domáci dopyt a dovoz. Výsledky drakonickej úspornej politiky v 80. rokoch minulého storočia boli zo sociálneho a ekonomického hľadiska katastrofálne.
Ceauçescova úsporná politika je de¤facto vzorom, ktorý ministri a ministerky financií členských krajín EÚ nasledujú. Je vysoko nepravdepodobné, že juhoeurópske štáty budú schopné dlhodobo dosahovať prebytky bežného účtu potrebné na to, aby sa vyplatili zo zahraničného zadlženia. Schopnosť ich hospodárstiev vyvážať je slabá. Vláda v Berlíne a jej exportne orientovaní spojenci v EÚ navyše nie sú ochotní akceptovať deficity bežného účtu a prejsť na hospodársky model zameraný viac dovnútra.
Práve to by však boli nevyhnuté zmeny, ak majú juhoeurópske štáty začať dosahovať prebytky vývozu. Nemecká politika je tak priamo jadrom problému krízy v eurozóne. Nemecká predstava súťaže, v ktorej by sa ich ostatní pokúšali dobehnúť, sa zakladá na ilúzii. Je totiž jasné, že exportné prebytky nemôžu dosahovať všetky krajiny naraz.