Dvojsečná zbraň
Slovensko sa opäť dostalo na prvé miesta v zahraničných denníkoch a ekonomických spravodajstvách. Medzi prvými totiž zavádza "klasickú bankovú daň" na vybrané pasíva z bilancie komerčných bánk. Tento krok by mal do štátneho rozpočtu priniesť 80 miliónov eur, čo je pri pohľade na aktuálne zisky bankového sektora, ktoré v tomto roku dosiahnu zhruba pol miliardy, smiešna suma. Táto daň však nie je klasickou daňou a "kladivom na čarodejnice", ide skôr o vytvorenie špeciálneho fondu, ktorý by mal byť vatou pri prípadnej potrebe rekapitalizácie slovenských bánk.
Klasické tvrdé zdaňovanie bankového sektora je akási daň za vypuknutie finančnej krízy a vníma sa ako prelomenie celosvetového tabu vhľadom na vinu bánk za krízu. Je dobré, že slovenská lastovička naznačuje celosvetový potenciál sprísnenia podmienok nad bankovým sektorom. Otázkou však zostáva, ako budú s týmto dodatočným nákladom banky narábať. Stále je tu totiž možnosť presunutia tejto daňovej povinnosti na konečného spotrebiteľa (cez navŕšené poplatky a úroky). Je to cesta, ktorú sa banky budú snažiť na Slovensku využívať pod tlakom ich materských bánk.
Nie je tajomstvom, že európske bankovníctvo je v kríze a problémy materských bánk sa budú presúvať i priamo na slovenské banky. Jednoducho, 80 miliónov eur pre štát budú banky musieť nájsť niekde inde, aby uspokojili kapitálové potreby svojich materských finančných inštitúcií, ktorým aktuálne viac ako kedykoľvek predtým tečie do topánok.
Je 80 miliónov eur veľa alebo málo? Banky budú musieť tieto chýbajúce peniaze nejako nahradiť. Pre štát je to kvapka v mori pri potrebe znižovania vládneho deficitu, aby sme sa v roku 2013 dostali na proklamovanú úroveň 3 percentá hrubého domáceho produktu. Práve riziko nenaplnenia budúcoročného deficitu vo výške 3,8 percenta HDP je spolu s globálnym negatívnym bankovým sentimentom kľúčom na zavedenie bankovej dane. Otázkou je, či narastajúci objem finančných zdrojov v špeciálnom fonde vytvorenom z bankovej dane nebudú príliš lákavým kúskom pre štátnych úradníkov pri hľadaní záplat na znižovanie deficitu.
Návrat ekonomickej recesie je citeľný, rast nezamestnanosti, pokles spotreby a exportu sú atribúty charakterizujúce slovenskú ekonomiku posledné mesiace. „Kladivo na čarodejnice“ v podobe zdaňovania bankových inštitúcií tak môže priniesť i negatívne dosahy.
Prípadné úsilie bánk o prenesenie tejto dane cez úroky na úvery môže ešte výraznejšie spomaliť ekonomiku. Pričom bilancie slovenských bánk sú omnoho stabilnejšie ako bilancie ich matiek, čo už vopred vyvoláva domnienku, že zdroje z bankovej dane sú skôr na krytie deficitu, ako na vytváranie vankúša pre prípad záchrany tunajších bánk.
Slovenské banky sa tak stali prvými, ktoré musia znášať dosahy finančnej krízy. Otázne zostáva, či sa špeciálne dane budú týkať len vysoko ziskového bankového sektora, alebo sa začnú podobne ako v Maďarsku zavádzať i na ďalšie „dojné kravy“ – energetické a telekomunikačné spoločnosti.
Banky sú jasným vinníkom súčasného finančného stavu, svoj podiel viny však nesú aj politici. Preto v čase rizika návratu ekonomickej recesie na Slovensko môže byť banková daň dvojsečnou zbraňou. Banky by mali platiť za svoje morálne zlyhanie, ktoré spôsobilo finančnú krízu, otázne je však načasovanie ich zdaňovania bez jasného výhľadu na použitie zdrojov.