Vojna o reformy
Česká vláda pretlačila v parlamente 14 reformných zákonov. Veľmi sa pri tom ponáhľala: s ich platnosťou sa počíta už od 1. januára 2012.
Na občanov čaká okrem iného sprísnenie výplat sociálnych dávok a podpory v nezamestnanosti, oslabenie úradov práce na úkor sprostredkovateľských agentúr, povinnosť pre nezamestnaných zapojiť sa do verejnoprospešných prác, drahšia zdravotná starostlivosť, striktnejší Zákonník práce a od roku 2013 jednotná 17,5 % sadzba DPH. Najväčšou zmenou prejde dôchodkový systém, v rámci druhého z troch jeho pilierov sa budú môcť ľudia rozhodnúť, či zveria časť svojich úspor súkromným fondom.
Hoci by životnosť schválených noriem mala presiahnuť jedno volebné obdobie – dokonca sa počíta s tým, že niektoré by mali platiť celé desaťročia – vládnuca pravica ich stvorila len „na svoj obraz“, bez dohody s opozíciou. A práve tá sústavne opakuje, že zákony zruší alebo radikálne prerobí, len čo sa dostane k moci.
Má na to dôvody procedurálne i vecné. Občania vstupujú do ťažkého obdobia aj bez drsných reforiem. Úplne stačí, že ich čakajú úsporné rozpočtové opatrenia a že sa na nich valia ďalšie dosahy ekonomickej krízy zúriace v Európe. V už aj tak celkovo nervóznej atmosfére reformy prinajmenšom prehĺbia štiepenie spoločnosti. Vláda tiež čelí podozreniu, že zmysel zmien spočíva i v nádeji, že v nových, sťažených podmienkach časť ľudí v komplikovanej situácii stratí o pomoc zo strany štátu záujem. Možno idú úvahy vládnych stratégov racionálnym smerom v makroekonomickej rovine, hrubo však prehliadajú konkrétne ľudské osudy.
Práve záujmami voličov z radov nemajetných občanov a stredných vrstiev, ktoré sú najväčším sponzorom štátu, sa oháňa ľavicová opozícia. Sociálnymi demokratmi ovládaný Senát vrátil reformné zákony Poslaneckej snemovni. Tam sa ČSSD spolu s komunistami pokúsila návrhy zdržať, aby sa začiatok ich platnosti maximálne oddialil. Mohlo sa jej to aj podariť: obštrukcie, ktoré opozícia v prvom novembrovom týždni spustila, nemajú v histórii českého parlamentarizmu obdobu. Snemovňa zasadala dňom i nocou, zišla sa tiež počas víkendu.
Do debaty sa zapojili všetci sociálnodemokratickí zákonodarcovia. Niektorí hovorili k veci, iní len naťahovali čas. Koalícia však prišla s protiopatrením a zlúčila rozpravu k jednotlivým bodom, hoci napríklad zákon o zdravotných službách nemá so zriadením generálnej inšpekcie ozbrojených síl nič spoločné. Každý poslanec mohol vystúpiť iba dvakrát s desaťminútovým prejavom k celému obsiahlemu balíku zákonov. Účel svätí prostriedky – toto heslo si vzala za svoje koaličná väčšina i opozičná menšina.
Vládni poslanci však čelia podozreniu, že „znásilnili“ rokovací poriadok snemovne. ČSSD už avizovala, že chystá sťažnosť na Ústavný súd. Opozícii vraj bolo zabránené plnohodnotne sa vyjadriť. Okrem toho bude zrejme spochybnený aj súlad niektorých zákonov s Chartou základných práv a slobôd.
Ústavní právnici prevažne súhlasia s tým, že koalícia porušila pravidlá. Nie sú si však istí, či išlo o taký závažný priestupok, aby Ústavný súd musel normy zrušiť. Teraz zákony čakajú na podpis prezidenta republiky, po ňom ožijú. Konečné slovo však bude mať Ústavný súd. Naozaj musela vládnuca koalícia ODS, TOP 09 a Vecí verejných zohrať nefér hru, aby reformy presadila tak rýchlo? Keby nechala opozíciu „vyrečniť sa“, mohla by spať oveľa pokojnejšie. Teraz je budúcnosť zákonov, ktoré sú hlavným zmyslom existencie Nečasovho kabinetu, v hmlách.
Na celom preťahovaní sa je ešte vážnejšie zistenie, že z českej politiky sa úplne vytratila ochota viesť dialóg a hľadať konsenzus. To je v krízových časoch zvlášť smutná správa.