Os Paríž – Berlín – Moskva
Neprestávam žasnúť nad tým, ako svetoví politici a médiá vydávajú väčšinu svojej energie na diskusie o domnelých geopolitických zmenách, ktoré sa nestanú skutočnosťou. Pritom ignorujú významné udalosti, ktoré už sú v pohybe.
Tu je zoznam najdôležitejších nadchádzajúcich „neudalostí“, o ktorých sa v poslednom čase nahlas debatovalo: Izrael nebude v dohľadnom čase bombardovať Irán. Euro nestojí pred zánikom. Zahraničné mocnosti nebudú vojensky intervenovať v Sýrii. Celosvetová vlna ľudových nepokojov sa nevytratí.
Medzitým 8. novembra v Lubmine na baltickom pobreží Nemecka s minimálnou pozornosťou seriózneho spravodajstva v médiách a na internete otvorili plynovod Severný prúd. A to za prítomnosti ruského prezidenta Dmitrija Medvedeva, predsedov vlád Nemecka, Francúzska a Holandska a komisára Európskej únie pre energetiku. Táto udalosť znamená zvrat v geopolitickej hre, na rozdiel od všetkých široko diskutovaných „neudalostí“, ku ktorým nikdy nedôjde.
Čo je to Severný prúd? Povedané veľmi zjednodušene, plynovod položený na dne Baltického mora, ktorý vedie z ruského Vyborgu neďaleko Petrohradu do nemeckého Lubmina pri poľských hraniciach bez toho, aby prechádzal cez nejakú inú krajinu. Z Nemecka môže pokračovať do Francúzska, Holandska, Dánska, Veľkej Británie a ďalších štátov, ktoré horlivo kupujú ruský plyn.
Severný prúd je spoločný projekt súkromných podnikov s požehnaním príslušných vlád. Ruský Gazprom vlastní 51 percent, dve nemecké spoločnosti 31 percent a po 9 percent pripadá na jednu francúzsku a jednu holandskú firmu. Všetky investičné podiely a im zodpovedajúce potenciálne zisky sú súkromné.
Kľúčovým prvkom tejto novej energetickej cesty je, že plynovod nevedie cez Poľsko ani iné pobaltské štáty, Bielorusko či Ukrajinu. Všetky uvedené krajiny tým prichádzajú nielen o možnosti vyberať si tranzitné poplatky, ale nemôžu ani využívať svoju geografickú polohu na zadržovanie dodávok plynu do západnej Európy, keď rokujú o dohodách s Ruskom.
Nemecká agentúra Deutsche Welle dala svojej správe titulok Severný prúd: komerčný projekt s politickou víziou. Francúzsky denník Le Monde napísal do záhlavia: Gazprom sa etabloval ako globálny energetický aktér. Podľa Josepha Bauera, experta na energetiku z výskumného oddelenia Deutsche Bank vo Frankfurte nad Mohanom, „je to politický i komerčný projekt, ktorého zmysel je v ekonomickej aj v politickej rovine“.
Rusi medzitým odkázali Číňanom, že im nebudú predávať plyn o 30 percent lacnejšie, ako sú európske ceny, a že nevidia dôvod, prečo by mali subvencovať čínsku ekonomiku. Tiež dali jasne najavo Turkménsku, ktoré má obrovské zásoby zemného plynu, že nebudú mať pochopenie pre eventualitu, že by exportovalo svoj plyn inak než cez Rusko.
Práve v tých dňoch, keď spustili Severný prúd, oznámil nový prezident Kirgizska, že má v úmysle zrušiť základňu vojenského letectva USA v Manase po tom, čo v roku 2014 vyprší zmluva o jej prenájme. Táto základňa má kľúčový význam pre zásobovacie linky USA do Afganistanu. Je zrejmé, že Rusko naďalej posilňuje svoj vplyv na niekdajšie stredoázijské republiky Sovietskeho zväzu.
Stredovýchodná Európa aj Spojené štáty zisťujú, že plán na zamedzenie vzniku osi Paríž – Berlín – Moskva nie je schodný. Pred touto realitou sa skláňajú centrálne mechanizmy Európskej únie rovnako ako mnoho krajín strednej a východnej Európy. Najťažšie je to pre Ukrajinu, v ktorej tento vývoj spôsobuje rozkol. A USA? Čo s tým vlastne môžu robiť?
© Immanuel Wallerstein, distribuuje Agence Global