Španielske otázniky
Minulú nedeľu sa v Španielsku uskutočnili voľby, v ktorých jasne zvíťazila pravicová Ľudová strana, keď získala nadpolovičnú väčšinu kresiel v oboch komorách parlamentu. To znamená, že v krajine pomarančov a olív sa po ôsmich rokoch s kreslom ministerského predsedu rozlúči ľavicový premiér Zapatero a na jeho miesto zasadne na medzinárodnej scéne nováčik, ale v domácich pomeroch starý známy, Mariano Rajoy.
Ak by sme sa chceli hrať so slovíčkami a so štatistikami, mohli by sme povedať, že ľudovci voľby nevyhrali, ale v skutočnosti socialisti si ich prehrali sami – počet volebných hlasov, ktoré získali pravičiari, je takmer identický s počtom hlasov v predposledných, nimi ešte prehratých voľbách. No sú to socialisti, ktorí stratili viac ako tretinu hlasov a vďaka tejto strate utŕžili svoj najväčší volebný debakel v dejinách španielskej demokracie.
Tak či tak, v konečnom dôsledku ľudovci majú v parlamente pohodlnú väčšinu a akékoľvek budú rozhodnutia novej vlády, vďaka povestnej, tak trochu „sovietskej“ straníckej disciplíne španielskych politických strán, v parlamente ich nebudú čakať prekážky. Aké konkrétne budú prvé kroky a rozhodnutia novej vlády, je verejnosti známym tajomstvom.
Počas volebnej kampane sa Mariano Rajoy vyhýbal verejne opísať, alebo čo len vysloviť recepty na ekonomickou krízou sužovanú krajinu a na otázky novinárov, ktorým sa dôsledne vyhýbal, rovnako ako tlačovým konferenciám, odpovedal príliš zovšeobecňujúco, a najmä ambivalentne. Veď vedel prečo. Nikto nepochybuje, čo nového premiéra čaká – robiť všetky nepopulárne kroky, vďaka ktorým jeho predchodca prehral voľby. A že tých nepopulárnych rozhodnutí bude ešte viac, signalizuje delikátna situácia na medzinárodných finančných trhoch.
S európskou ekonomikou to každým dňom ide čoraz viac dolu vodou a zraniteľná, periférna španielska ekonomika je na každé zhoršenie počasia na medzinárodných trhoch s cennými papiermi mimoriadne citlivá. Jasný výsledok španielskych volieb a zmena za vládnym kormidlom neboli privítané uvoľnením slučky okolo štátneho dlhu Španielska. Tá sa ešte viac stiahla a dnes majú štátne dlhopisy ešte vyššie výnosy ako pred týždňom, hoci vládnu zmenu zľava doprava zvyknú trhy prijímať pozitívne.
Od volebného víťazstva španielskych ľudovcov už prešiel nejaký ten deň, napriek tomu sa dnes ešte stále nevie, kto bude šéfovať španielskym financiám a anemickému hospodárstvu. Od ministra, ktorý bude tak trochu v pozícii kaskadéra riskujúceho nielen vlastnú prestíž, ale najmä osud takmer päťdesiatmiliónového národa, sa už nebudú očakávať zázraky.
Podobne ako v posledných mesiacoch ľavicová vláda Zapatera už iba poslušne plnila domáce úlohy zadávané z Berlína, vyzerá to tak, že nový španielsky kormidelník tiež nebude mať veľmi na výber. Ako celá resuscitácia španielskej ekonomiky dopadne a či rozpočtové obstrihávania a radikálne úsporné kroky budú mať pozitívny efekt, dnes nevie nikto predpokladať. Očakáva sa, že najbližší rok bude v Európe ešte komplikovanejší ako posledné tri roky od spustenia krízy, a tak v týchto dňoch v Španielsku je veľmi ťažké nemať obavy o budúcnosť, aj o tú najbližšiu.