Veda v kríze pomáha
Hlavnou úlohou vedy a výskumu, a teda aj vedcov, je zhmotňovať nové objavy, inovácie tak, aby sa zlepšil život ľudí.
Toto trvalé poslanie by nemalo závisieť od toho, či spoločnosť prežíva prosperitu, alebo útlm. Naopak, história ukazuje, že veda a výskum môžu vytiahnuť krajinu z krízy. Stalo sa to napríklad začiatkom 90. rokov minulého storočia vo Fínsku.
Pomoc vedy v krízových obdobiach podmieňuje riešenie základných problémov. Tie naše sú dlhodobé: nízky podiel financovania štátom (sme na chvoste štátov EÚ) a malý podiel súkromného sektora na rozvoji vedy (0,48 % HDP). Pritom všetci deklarujú, že podporujú znalostnú ekonomiku. Z tohto výrazu sa už stal lobistický pojem a heslo pre prístup k verejným zdrojom. Spája sa totiž s veľkými výdavkami štátu, jeho dotovaním technológií a využívaním eurofondov.
Našou záchranou mali byť štrukturálne fondy EÚ. Operačný program veda a výskum v období 2007 až 2013 disponuje masívnym, ale už neopakovateľným prísunom peňazí – 1,2 miliardy eur. Dnes však máme zakontrahovaných iba čosi vyše 700 miliónov.
Nie je prípustné, aby sa ktorákoľvek vláda rozhodovala o využívaní eurofondov vyše roka. A to sa, žiaľ, na Slovensku deje. Je alarmujúce, keď sa v hlavnom meste za posledných 20 rokov nepostavila ani jedna vedecká inštitúcia! Pritom európske peniaze nepatria univerzitám ani SAV, vláde či ministerstvu, ale ľuďom.
Nevyhnutnou podmienkou efektívneho využívania eurofondov je úspešná komunikácia medzi vedeckou komunitou a tými, čo o nich rozhodujú. A tá chýba. V Česku funguje Rada vlády pre vedu a výskum. U nás toto kedysi jediné funkčné fórum, na ktorom sme mohli aspoň raz ročne bezprostredne komunikovať, súčasná vláda zrušila.
V materiáli Minerva 2.0, o ktorom nedávno rokovala vláda, sa okrem iného píše: „Najnovšie ukazovatele konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky poukazujú na alarmujúci stav ekonomickej aktivity založenej na inováciách.“ Tá za posledné dva roky zostúpila o 22 priečok nadol, ocitli sme sa na úrovni krajín ako Rwanda a Kolumbia. Podľa Svetového ekonomického fóra ekonomika SR už nie je založená na inováciách. V ukazovateli inovatívnosti sme sa prepadli na 84. priečku (popri Egypte a Kambodži) a v kvalite výskumných inštitúcií na 97. miesto podobne ako Bosna a Hercegovina a Maroko.
Slovensko potrebuje, aby sa vo vede stanovené priority zredukovali na tie najdôležitejšie a najflexibilnejšie. Jednoznačne ide o progresívne materiály, nanotechnológie, obnoviteľné zdroje, zlepšenie kvality života, o aplikované informačné a komunikačné technológie. V týchto oblastiach máme množstvo príkladov kvalitného výskumu, ktorý sa môže veľmi rýchlo uviesť do praxe.
Na účinnejšie využívanie poznatkov vedy, výskumu a inovácií je tu audit systému podpory vedy a výskumu v SR, transformácia Agentúry na podporu výskumu a vývoja Slovenskej akadémie vied na verejné inštitúcie.
Nevyhnutne treba novelizovať zákon o verejnom obstarávaní, odstrániť monopol ministerstva školstva v oblasti vedy, odbyrokratizovať štrukturálne eurofondy, podporiť tvorbu vedeckých parkov a centier v spolupráci s privátnym sektorom. Všetky tieto opatrenia sa dajú uskutočniť v pomerne krátkom čase. Pritom nie sú finančne náročné a dosiahnu účinnejšie využívanie výsledkov vedy a výskumu v praktickom živote.