Lesná kríza
Vo štvrtok 8. decembra minister Simon predložil do parlamentu návrh na skrátené legislatívne konanie o doplnení zákona o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku.
Spôsobil tým vlnu nevôle v kruhoch neštátnych vlastníkov lesov, ako aj mimovládnych ochranárskych organizácií. Tento návrh nakoniec v parlamente neprešiel, a tak sa ponúka šanca dôsledne prehodnotiť a prerokovať všetky jeho aspekty, ktorých podstata je podľa môjho názoru veľmi nebezpečná.
Zo strany združení neštátnych vlastníkov lesov je snaha ministra vnímaná doslovne ako pokus o legalizovanie vykrádania súkromných lesov. Návrh novely zákona ukladá príslušným štátnym organizáciám (Lesy SR) povinnosť spravovať približne 200-tisíc hektárov neštátnych lesov. Minister Simon vidí v týchto lesných pozemkoch priestor na spustenie ťažby, ktorá má zabezpečiť príjmy pre štátny podnik. To je veľmi vážny moment, nakoľko takáto zmena zákona prakticky umožní ťažbu dreva v odhadovanej výške 400-tisíc m3 za rok na pozemkoch, ktoré nepatria štátu, no neboli dosiaľ z rôznych dôvodov odovzdané ich vlastníkom.
Čo to znamená z právneho hľadiska? Tento spôsob umožní štátu ťažiť drevo bez súhlasu vlastníka pozemkov. Je vylúčené, aby takýto postup bol v záujme súkromného vlastníka. Tento problém sa netýka len lesných pozemkov, kde nie je možné identifikovať majiteľa a kde by tak snaha štátu o ich využívanie mohla byť s prižmúrením oboch očí ako-tak priechodná. Existujú prípady, keď je majiteľ známy, vlastníctvo lesných pozemkov má riadne zapísané v katastri, ale užívateľské práva z dôvodu blokovania procesu zo strany štátnych organizácií neboli dosiaľ prevedené. Aj v takýchto lesoch chce momentálne minister zvyšovať zisk štátneho podniku. Pri najlepšej vôli, takýto návrh je v rozpore s ochranou vlastníckeho práva garantovanou Ústavou SR.
Za zmienku stojí vyjadrenie zástupcov Zväzu spracovateľov dreva Slovenska, ktorí deň pred parlamentným hlasovaním žiadali urýchlené legislatívne zmeny, ktoré umožnia lesníkom popri lesoch neznámych súkromných vlastníkov ťažiť drevo z chránených území!
V týchto lesoch očakávajú vyťaženie 800-tisíc kubíkov dreva, ktoré by mali zachrániť asi štvrtinu malých drevospracujúcich podnikov. Prezident zväzu tvrdí, že za kritickou situáciou je vysoký export dreva, ktorý nás stavia na úroveň rozvojových krajín. Zároveň však navrhuje riešenie, ktoré presne podľa vzoru krajín tretieho sveta obmedzuje „nezmyselnú“ ochranu prírody a ponúka chránené územia na exploatáciu. Ťažba sa má týkať kalamít v 3. a 4. stupni ochrany, ktoré zákon o lesoch umožňuje spracovať bez obmedzení. Môžme sa teda domnievať, že kalamitné drevo v hľadáčiku zväzu sa týka území NATURA 2000, kde jeho spracovanie môže byť blokované smernicami EÚ.
V čase, keď sa na ministerstve životného prostredia pripravuje novela zákona o ochrane prírody, ktorý prináša konečne modernú a funkčnú koncepciu, ochranu prírody podmieňuje dôsledným rešpektovaním vlastníckych vzťahov a redukuje rozlohu chránených území výmenou za zvýšenie kvality ich ochrany, prichádza minister Simon s návrhom, ktorý je skutočne neštandardný a len ťažko ho možno odôvodniť.
Dá sa to chápať ako hľadanie cesty k zníženiu deficitu štátneho rozpočtu či snaha o vytvorenie nových pracovných miest. Vskutku šľachetné. Je tu však aj obava, že ministerská snaha je odzrkadlením nepriaznivého stavu lesov v štátnej správe, ktoré sa po rokoch zvyšovania plánovanej ťažby v kombinácii s veľkoplošným spracovaním kalamít v podmienkach netransparentného manažmentu, tej či onej vládnej garnitúry, dostávajú do stavu, keď nie sú schopné zabezpečovať požadované množstvo dreva. Hľadajú sa tak alternatívne zdroje na úkor rešpektovania vlastníckych vzťahov či ochrany prírody.