Archa eurozóny
Fiškálna kríza v eurozóne sa prehlbuje, politici a centrálni bankári hľadajú už takmer nemožné riešenia pre záchranu situácie, ktorá sa im vymyká z rúk.
Ďalšie stretnutie predstaviteľov európskeho kontinentu minulý týždeň musí byť považované za zlomové. Ide o všetko, preto i výsledky summitu museli byť konkrétne a bez ďalších zahmlievaní. Fiškálna kríza eurozóny, ktorá zlomila „stoličku“ nejednému európskemu politikovi sa chystá zlomiť podstatu európskej integrácie – euro.
Kolaps eura by priniesol nepredstaviteľné kolapsy menového, finančného, ekonomického a spoločenského systému. Je klamstvo tvrdiť, že euro je dokonalé, ale je ešte horšie klamstvo tvrdiť, že bez eura nám bude lepšie. Kolaps eura by priniesol také výrazné globálne turbulencie, prehĺbenie spoločenských rozdielov, že výsledkom by mohol byť morálny a spoločenský úpadok. Iba ekonomickí radikáli bez štipky zodpovednosti dnes môžu oslavovať komentáre, podľa ktorých sa niektoré centrálne banky eurozóny snažia pripraviť na tlačenie pôvodných mien. Kolaps eura by znamenal príchod neobmedzených devalvácii mien, tlačenia peňazí, rizika hyperinflácie a pádu ekonomík. Poučme sa z histórie, toto sme tu už mali po prvej svetovej vojne v Nemecku a výsledok je naozaj škoda komentovať.
Žiadny finančný euroval s ľubovoľným číselným označením nemá takú silu, ako posledný psychologický euroval v spojení Rím-Paríž. Posledný reálny euroval sú Rím a Paríž. Ak padnú pod tlakom zníženia ratingu ich krajín a neschopnosti refinancovať svoj dlh, koniec integračného európskeho sna je viac ako istý. Eurosedemnástka? Ak si odmyslíme rizikové krajiny PIIGS (Portugalsko, Írsko, Taliansko, Grécko, Španielsko), stagnujúce Belgicko, hrozbou zníženého ratingu kvôli bankovému sektoru ohrozené Rakúsko a Francúzsko, krajiny príliš nezaujímavé svojou veľkosťou (Cyprus, Malta, Luxembursko, Slovinsko, Slovensko, Estónsko), tak nám ostávajú iba Fínsko, Holandsko a Nemecko. Toto je reálny stav eurozóny bez ružových okuliarov.
Výsledok posledného summitu hovorí jasne, že všetkých sedemnásť krajín eurozóny je ochotných bojovať za budúcnosť eura a podpísalo „archu eurozóny“ s cieľom zachrániť euro. Toto je signál, ktorý trhy potrebovali, pretože sa príliš množili informácie o ochote krajín eurozóny vrátiť sa k pôvodným menám. Z európskej desiatky „čakateľov“ na euro jediný negatívny signál prišiel iba z ostrovov. Briti sa vyjadrili, že problém eura je problémom krajín eurozóny, nie ich. Čo čakať od krajiny, ktorej celkový dlh (súkromný i verejný) dosahuje takmer 1000 % HDP? Fiškálna integrácia pre krajiny znamená riskovať stratu voľnosti pri svojich verejných financiách. To je veľká cena, ale európske krajiny sú ochotné ju zaplatiť, pretože riziká bez eura sú omnoho tvrdšie. Fiškálna inkvizícia a tresty sú tak prvým reálnym výsledkom riešenia fiškálnej krízy eurozóny. Nesmú však byť posledné.
Ochota smerovať k vyrovnaným rozpočtom, znižovať štrukturálny deficit a udržiavať celkový deficit verejných financií pod 3 % HDP, je prvým dôležitým krokom. Eurozóna vyslala signál, že po ekonomickej a menovej môže nasledovať i fiškálna integrácia – teda takmer najvyšší stupeň integrácie. Je dobré, že sa krajiny eurozóny nenechali vydierať finančnými trhmi a nepristúpili na bezbrehé dodávanie likvidity pre investičné špekulácie. Potvrdenie Európskeho stabilizačného mechanizmu (euroval č. 2) od polovice budúceho roka s reálnymi zdrojmi na úrovni 500 mld. eur a podpora MMF s objemom 200 mld. eur naznačuje, že európski politici preferujú skôr fiškálnu integritu starého kontinentu ako americkú cestu tlačenia peňazí a zadlžovania sa (ECB je síce pod tlakom, ale stále si udržiava reálny pohľad). Svet sa mení a po roku 2007 už neplatia klasické ekonomické a politické poučky, preto je nutné prijať nové ekonomické a politické zákony.
Prípadný kolaps eura by len opäť raz potvrdil, ako je svet závislý od USD. Znovu by neexistovala žiadna alternatíva voči USD, čo by umožňovalo USA pokračovať v politike rastúceho zadlžovania (pri minimálnych nákladoch) a znehodnocovania dolára (možno i jeho zániku cez menovú reformu). Tým by si USA elegantne vyriešili svoj dlhový problém – ktorý nikdy nesplatia.