Daň proti špekuláciám
Agenda pondelňajšej schôdzky Angely Merkelovej a Nicolasa Sarkozyho zahrnovala uzatvorenie fiškálnej zmluvy do 1. marca, urýchlenie platieb do Európskeho stabilizačného mechanizmu, problémy Grécka a tzv. Tobinovu daň.
Pre francúzskeho prezidenta bol práve tento bod rokovania najdôležitejší. V novoročnom prejave prízvukoval: „Finančný sektor sa musí podieľať na náprave škôd, ktoré spôsobil. Je to otázka spravodlivosti a otázka morálky. Daň z finančných transakcií sa musí uviesť do života!“ Po rokovaní s Merkelovou potvrdil, že nebude čakať na ostatné štáty eurozóny a Tobinovu daň zavedie čo najskôr.
Pokrivkávajúce preferencie v prieskumoch verejnej mienky pred prvým kolom prezidentských volieb v apríli nútia Sarkozyho, aby náhlivo hľadal spôsob, ako si nakloniť voliča. Daň z finančných transakcií, známa ako Tobinova daň, je chytľavá. Vo Francúzsku ju v máji 2011 podporilo 69 percent respondentov. A keďže prvé kolo volieb hlavy štátu je v apríli, Národné zhromaždenie ju bude musieť dovtedy schváliť. Ostatným ukáže príklad.
Tandem „Merkozy“ sa už v lete 2010 na Tobinovej dani dohodol. Nemecká kancelárka na schôdzke v Berlíne znovu potvrdila záujem o ňu. To však bolo všetko. Chce počkať do marca na riport ministrov financií Európskej únie, kým Sarkozy by chcel mať podrobnosti na stole už koncom januára. Nezhody panujú i medzi prezidentom a niektorými jeho ministrami a inak lojálnou prezidentkou najvplyvnejšej francúzskej asociácie zamestnávateľov (Medef) Laurence Parisotovou.
Najodhodlanejším bojovníkom proti dani zostáva britský premiér David Cameron. Jeho bezpodmienečnou podmienkou je, že sa daň zavedie globálne. Má strach, aby sa časť sektora finančných služieb nepresunula z londýnskeho City do New Yorku, Hongkongu či Tokia. Je pravda, že finančné služby sú hlavným prispievateľom do štátneho rozpočtu Spojeného kráľovstva, no i jedným z hlavných vinníkov krízy, ktorá zdecimovala rozpočet Veľkej Británie a mnohých iných európskych štátov.
Najdôležitejším benefitom pripravovanej dane je obmedzenie finančných transakcií. Štúdia rakúskeho inštitútu WIFO uvádza, že daň vo výške 0,05 percenta obmedzuje bežné transakcie nepatrne, no tie s derivátmi o 60 až 70 percent! Obchodovanie s týmito produktmi, ktoré najbohatší muž sveta Warren Buffett nazval zbraňami hromadného ničenia, v ostatných rokoch výrazne narastalo. Až po zrútenie finančného systému koncom roku 2007.
Benefitom číslo dva je prínos do rozpočtu. Pri 0,05-percentnej dani by podľa štúdie do rozpočtu EÚ pribudlo 200 miliárd (do rozpočtu Británie 107 miliárd!), v globálnom rozmere 500 miliárd eur ročne.
Návrh smernice Európskej komisie zo septembra minulého roka pre daň na transakcie s derivátmi vo výške 0,01 percenta je však viac ako opatrnícky. Transakcie s derivátmi obmedzí najviac o 30 percent a do rozpočtu únie neprinesie viac ako 50 miliárd eur.
Zdaňovať transakcie s akciami a obligáciami nie je zložité, riziko daňových únikov pri derivátoch je najväčšie. Aj tu však existujú riešenia. V boji proti daňovým únikom by pomohlo spojenie dvoch búrz NYSE Euronext a Deutsche Börse, ktoré čaká na schválenie regulačným orgánom. Otázkou však zostáva, či sa návrh smernice Európskej komisie o Tobinovej dani schváli. Prvou skúškou bude najbližší summit EÚ v januári.