Ad: Jeden úspech nestačí
Predseda Slovenskej akadémie vied Jaroslav Pastorek sa vo svojom článku, ktorý uverejnila Pravda 18. 2. 2012, dotkol závažného problému vedy na Slovensku. A tým je nemožnosť dostať poznatky a vynálezy do aplikačnej fázy, teda keď nápady prinesú už aj ekonomický zisk. Podrobne opísal potenciál niektorých objavov v SAV a ich využitie v globálnej ekonomickej súťaži. No všetky svoje argumenty použil na veľmi sporné ciele.
Celý článok bol výzvou verejnosti a politikom, aby pochopili nevyhnutnosť zmeniť Akadémiu, ktorú sám riadi, na vedecko-výskumnú inštitúciu. Čitateľom predostrel v príťažlivom balení a s prísľubmi technologického rozvoja Slovenska čosi, čo môže mať skôr viac negatívnych dôsledkov a môže ochudobniť u nás už aj tak podvyživenú vedu. Autor článku totiž neupozornil na niekoľko rizík akejkoľvek transformácie zatiaľ našej najproduktívnejšej vedeckej ustanovizne.
Po prvé, samotná ambícia zmeniť SAV je podobná snahám rektora nejakej univerzity s úspešnou fakultou finančníctva, ktorý ju chce premeniť na banku. Argumentovať môže, že jeho univerzita má úspešných a múdrych finančníkov a okrem toho táto sféra je momentálne najvýnosnejšia. Ostatné odbory, ktoré robia univerzitu univerzitou, však už v zmenených podmienkach nie sú podstatné, keďže podstatné prestalo byť šírenie a rozvoj poznania, ale jeho predaj.
Tento príklad používam práve preto, lebo predseda SAV neuviedol, že v súčasnosti je zákonným poslaním Akadémie základný výskum a nie aplikácie vedeckých poznatkov v priemysle a podnikanie. Článok v podstate avizuje transformáciu SAV na inštitúciu aplikovaného výskumu, preto aj toľkokrát hovorí o priemysle, globálnej konkurencii a prenose poznania do praxe.
Druhým problémom je, že Jaromír Pastorek apeluje na politikov a budúcu vládu, aby pochopili dôležitosť transformácie SAV na vedecko-výskumnú inštitúciu. Neupozornil však, že ide o samosprávnu inštitúciu a o jej strategickom smerovaní a zmenách v organizácii rozhodujú samosprávne mechanizmy, nie politici. Je to akoby zmienený rektor menil fiktívnu univerzitu na banku lobovaním u politikov, bez odsúhlasenia akademickým senátom. Samosprávne inštitúcie SAV doteraz žiadnu transformáciu na vedecko-výskumnú inštitúciu neschválili. Ani nemohli, keďže nič také ako vedecko-výskumná inštitúcia v legislatíve na Slovensku neexistuje.
Možné však je, že predseda SAV vzýva model, ktorý existuje v Česku. No v prípade, ak by išla Slovenská akadémia vied takouto cestou, treba rátať s rizikami, o ktorých nehovorí. Napríklad, že namiesto vedeckého výskumu minuli české výskumné ústavy množstvo financií len na svoju transformáciu, ktorá viacero z nich nakoniec aj existenčne paralyzovala. V podstate mnohé vedné disciplíny, ktoré nemajú priamu komerčnú využiteľnosť, investovali do sebazničujúcej aktivity.
V SAV v súčasnosti existuje 56 samostatných pracovísk, ktoré reprezentujú rozličné vedné disciplíny základného výskumu. Ich poslaním je robiť vedu, nie hľadať spôsoby, ako čo najlepšie predať komerčne najzaujímavejšie produkty aj za cenu likvidácie iných vedných disciplín. Matematici, astronómovia, ekológovia, orientalisti, jazykovedci, kunsthistorici a desiatky ďalších odborov so svojím výskumom, ktorý je napriek veľkej podvyživenosti stále na svetovej úrovni, budú asi len ťažko príťažliví pre priemysel alebo globálny obchod.
Stavenie na model z Česka, kde je veda oveľa výraznejšie podporovaná, môže byť u nás len ďalším vyhadzovaním peňazí, ktoré vede aj tak chýbajú.