Konečne štandardnú zonáciu
Ak je Tatranský národný park naozaj náš najstarší a najväčší, tak by mal plniť predovšetkým úlohu ochrany ekosystémov Tatier. Teda dlhodobo zachovávať integritu procesov, ktoré vytvárajú a udržiavajú biodiverzitu a iné prírodné hodnoty.
Dlhodobé údaje o stave druhov, biotopov, ekosystémov a krajiny ukazujú, že to v TANAP-e z rozličných dôvodov nejde. Popri zlom postavení správy národného parku, spôsobe jej financovania, či výkone štátnej správy za to môžu najmä silnejúce konflikty rôznych záujmov.
Práve zónovanie má zlaďovať rozličné záujmy a spôsoby manažmentu chránených území. Vo svete sa to berie ako kľúčová stratégia na kombinovanie využitia krajiny s ochranou prírody. V národných parkoch ide o ochranu prírody „až v prvom rade“, takže zonáciu štandardne robia najmä biológovia, geografi a iní prírodovedci, a to predovšetkým podľa vedeckých poznatkov a medzinárodných smerníc.
V Tatrách o tento štandard takmer desať rokov nedbali a aj preto zonáciu dodnes nemáme. Doterajšie pokusy neprešli najmä pre kritiku prírodovedcov. Tí sú platení univerzitami a SAV, takže na rozdiel od lesníkov či developerov majú čisto odborný a nie aj ekonomický záujem na výsledku zonácie. Na tom stojí nezávislosť a nestrannosť prírodovedeckého návrhu. Pripravili ho ekológovia spoločenstiev i krajiny, botanici, zoológovia, hydrobiológovia, geografi, lesníci a urbanisti znalí Tatier.
Vychádzali zo spoločnej bázy dát, ktorú v sporných územiach doplnili o nové údaje. Na ich hodnotenie použili 36 medzinárodne uznávaných prírodných i socioekonomických kritérií. Lesnícky návrh narába iba s desiatimi kritériami zameranými na lesné ekosystémy. Jeho ďalšie obmedzenie spočíva v tom, že zónuje len štátne pozemky. Prírodovedecký však rieši aj pozemky neštátnych vlastníkov a na rozdiel od lesníckeho analyzuje i silné a slabé stránky zonácie a jej územné priority. Hlavná slabina nášho návrhu leží o úroveň vyššie – v nedoriešených náhradách za majetkovú ujmu. V tomto plne podporujeme vlastníkov a ich spravodlivé nároky.
Napriek rozdielom prístupov a kritérií sme s lesníkmi dosiahli zhodu na veľkej väčšine územia TANAP-u. V troch sporných územiach (Bobrovecká a Juráňova dolina, ústie Tichej a Kôprovej a dolná časť Bielovodskej, Širokej a Javorovej doliny s predpolím) vystupujú ďalšie rozdiely medzi oboma návrhmi.
Lesníci kladú dôraz na súčasný stav a spôsob manažmentu lesa za posledných 200 až 300 rokov. Kritériom zachovanosti často len maskujú ťažbovo-dopravnú dostupnosť, potláčajú kritériá reprezentatívnosti i divosti a zúžene chápu priaznivý stav druhov a biotopov.
Náš návrh zdôrazňuje „manažment“ vetrov, snehov, podkôrnikov, predátorov a iných prírodných procesov za desaťtisíce rokov. Práve naň sa totiž adaptovali cieľové druhy, naň si „pamätajú“ aj ekosystémy i Natura 2000. Za zlý zdravotný stav lesa môže skôr novodobé hynutie smrečín so zreteľným podpisom lesníkov (viac generácií nepôvodných smrečín, odstraňovanie pionierskych drevín).
Prírodovedecký návrh zonácie nie je proti ľuďom, ale pre nich. Myslí na celé miestne spoločenstvá, nielen na tzv. veľkých hráčov. Núka im cestu mäkkého rozvoja a nie tvrdého, náročného na pôdu, vodu, energiu a iné zdroje ekosystémov.
Máme ju ekonomicky i sociálne podopretú výsledkami od susedov z Poľska i z národných parkov Abruzzo, Bavorský les atď. Pri jej presadzovaní nechceme s nikým bojovať ani politizovať. Chceme dôvodiť, dohodnúť sa a pomôcť. Aby vláda, samosprávy i vlastníci prijímali informované rozhodnutia vedené faktmi a nie ideológiami, rivalitami, ani „rýchlymi“ peniazmi.