Darkyne imunity a stoviek hlasov
Dôležitejší ako plat a pohodlný život v žiari ego masírujúcej pozornosti médií je pre mnohých poslancov iný benefit: imunita. Skorumpovanej časti politikov dáva v podstate garanciu, že sa ich kšefty nikdy nevyšetria a ak by sa nejakou vyšinutou iniciatívou vyšetrovateľov aj čosi začalo, povedie sa to dostratena.
Dokonca už aj súčasný minister vnútra, ktorý je už dobrú dekádu súčasťou tohto stroja, nedávno precitol a začal hovoriť niečo o tichej dohode politických strán, že rozkrádanie politikmi sa u nás nevyšetruje. Ako by sa aj mohlo, veď práve rozkrádanie privatizovaného majetku štátu a rozdávanie predražených štátnych objednávok či platiny kamarátom je úporne hľadaná štátotvorná idea, na ktorej vznikol dnešný slovenský štát.
Samozrejme, nie všetci kandidáti na volebných listinách sú gauneri. Naopak, vždy treba pripísať na čelo kandidátok aj pár poctivcov. Nie sú tam omylom, ich funkciou je dať kandidátkam nádych partie slušných ľudí.
Vladimír Lenin blahej pamäti takýchto poctivcov, ktorí maskujú zlodejov, nazval užitočnými idiotmi. Bez urážky. Akokoľvek poctivo to myslí Lucia Žitňanská, jediným reálnym výsledkom jej úsilia nebude bilboardový „zápas o spravodlivosť“, ale poslanecká imunita platinárov a ľudí zo spisu Gorila, ktorých možno vytiahne do parlamentu. A oddialenie už dávno prezretej generačnej výmeny a zásadnej očisty vo vedení pravice na Slovensku. Nič viac a nič menej.
Do volieb chýba už len desať dní, no spolitizovaná časť verejnosti s napätím očakáva, akú špinu ešte kampaň vyplaví. Koľko percent ešte prihodí k našim dôchodkom či minimálnym platom tá či oná strana? O koľko percent kto zníži dane? Aký razantný boj korupcii vyhlásia privatizátori nemocníc či zlodeji bytov? Kto sa ešte stýkal s ktorými mafiánmi a oligarchami?
Jeden z ťahov, ktorý nás ešte čaká s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou, je stiahnutie celých kandidátok z kampane. Zopakovať Kaníkov obchod z roku 2002, keď výmenou za zhruba 3,5 milióna korún a ministerskú stoličku stiahol v prospech SDKÚ z volieb Demokratickú stranu, je dodnes lákadlom pre mnohých učenlivých ašpirantov na moc.
Rekordný počet strán sa o priazeň voličov v roku 2012 neuchádza asi len tak z roztopaše ich sponzorov. Dá sa očakávať, že niektoré čoskoro splnia svoju jedinú funkciu a v poslednej chvíli sa teatrálne vzdajú kandidovania v prospech dopredu určenej partaje. Podľa predstáv ich stratégov by malo takéto gesto a mediálna pozornosť dodať poslednú injekciu k dosiahnutiu vytúžených päť percent Hľa, strana, čo zjednotila nespokojnú väčšinu!
Spomínate si na bilbordové cunami tandemu SDĽ – Zelení na jar 2010? V týchto voľbách nič – hlboké ticho, ale zase obe formálne kandidujú. Žeby došli peniaze? Alebo ich teraz naliali do iného projektu? Viem si celkom dobre predstaviť, že dnešný zmysel v prieskumoch skoro nemerateľnej SDĽ alebo niektorých zo Zelených môže byť práve takáto kaníkovčiona. Komu svojich sympatizantov odkážu? Čitatelia iste uhádnu.