Predvolebná klíma 2012
Tohtoročné predčasné parlamentné voľby sú z viacerých hľadísk neštandardné. Má to vplyv na predvolebnú klímu, v ktorej sa občania budú rozhodovať v deň volieb. Ak tú chápeme analyticky, predstavuje niečo viac ako to, čo zistia bežné prieskumy verejnej mienky zamerané na volebné preferencie.
Spoluvytvárajú ju pomerne ustálené postupy vnímania, prežívania, hodnotenia, ale aj reagovania ľudí na všetko to, čo sa v spoločnosti odohralo. Teda zahŕňa aj nálady, averzie, zmeny postojov a dôvery, ako i tým všetkým ovplyvnené očakávania.
Nálada na bode mrazu
Predvolebnú klímu nevytvárajú iba obvyklé výkony reklamných agentúr štedro platené politickými stranami alebo len výsledky zverejnených predvolebných prieskumov, či mítingy kandidujúcich strán. Do jej súčasnej podoby vstúpili okrem naakumulovanej nespokojnosti s vlastnými životnými podmienkami a vyhliadkami do budúcnosti aj výrazne kritické postoje k politickej elite, ako aj znechutenie z dlho zadržiavaných pokusov o prehĺbenie demokracie.
Po prechodnom období 90. rokov verejnosť právom očakávala zvýšenie podielu občana na rozhodovaní verejnej moci: namiesto toho máme prežitý volebný systém, nefunkčný inštitút referenda, bagatelizovanie petícií, okaté privilégiá poslancov NR SR, ktoré im slúžia ako štít pred trestným stíhaním a pod.
V súčasnej atmosfére sa výrazne prejavuje skepsa voči významu terajších volieb a pesimizmus ohľadom možných zmien po nich. Mnohí sa skôr zamýšľajú, čo v takejto situácii robiť, či sa vôbec na voľbách zúčastniť. Pýtajú sa, ako vyjadriť nesúhlas s kandidátmi na poslanca, lebo každý politický subjekt na popredné miesta vystavil mená, ku ktorým volič nemá dôveru. Nepýtajú sa, ktorý je spoľahlivejší, čím by mohol ktorýkoľvek politický subjekt prispieť k riešeniu vlečúcich sa problémov v rôznych oblastiach života spoločnosti. A k volebným sľubom sa ľudia stavajú úplne nedôverčivo. Naučila ich tomu skúsenosť z minulosti.
Samozrejme, predvolebná klíma sa diferencovane odráža v rozličných sociálnych vrstvách a generáciách, pretože ich skúsenosti s vládnucimi garnitúrami sú odlišné, ako aj ich potreby a očakávania. Znevýhodnené vrstvy a staršie generácie si prajú najmä stabilitu a paternalistické vládnutie. Mnohí z nich poukazujú na sociálne nerovnosti a skrývajú v sebe hnev, ktorý potenciálne možno vznietiť napr. poukazovaním na stále neriešenú rómsku otázku.
Stredné vrstvy vo veku najvyššej produktívnosti by chceli voliť zmenu, lebo riadenie štátu a jeho nedokonalá organizácia nesú známky oligarchie. Niet záruky, že víťaz volieb v tom nebude pokračovať. Prekážajú im stranícke nominácie do riadiacich funkcií, nedoceňovanie odbornosti a spôsobilosti nestraníkov, šafárenie v inštitúciách spadajúcich pod riadenie štátu. Mladá svieža generácia potrebuje rozšíriť príležitosti uplatnenia sa doma, aby nemusela odchádzať za prácou a slušným príjmom do zahraničia. Je najkritickejšia a hádam aj zveličene vníma neporiadky a neefektívne riadenie štátu, rôzne kauzy jeho volených predstaviteľov a ich beztrestnosť.
Politici mimo reality
Priebeh volebnej kampane naznačuje, akoby grémiá zavedených strán žili mimo reality, lebo sa náležite netriafajú do uvedených požiadaviek. Príliš podľahli marketingovému vnímaniu žitého sveta u nás. Snažia sa to využiť nové a politicky neskúsené subjekty, ktoré si zrejme z volebného koláča čosi utrhnú. Aký prínos to bude mať pre spravovanie štátu, je veľmi otázne. Oveľa väčší vplyv na predvolebnú klímu majú činy tajomných síl, čo podhadzujú verejnosti dôkazy o spriahnutí politických subjektov s finančnými skupinami, takže každým dňom sa očakáva stále nová kauza. Protestné hnutie, aké pod ich vplyvom vyrástlo – napriek svojej rozpornosti – nemalo byť ignorované, lebo zásadne ovplyvní účasť vo voľbách a pravdepodobne aj ich výsledky.
Vhodné je však poukázať aj na iný druh udalostí, ktoré nezámerne ovplyvňujú predvolebnú klímu. Sú to predovšetkým dôsledky predchádzajúcich politických rozhodnutí, ktoré v čase kampane explodovali. Takým bol kolaps informačných systémov daňových úradov a nezvládnutie procesu zlúčenia daňovej a colnej správy do novovytvorenej Finančnej správy. Ešte predtým vo verejnosti rezonovala kauza lacného predaja platinových sitiek v kompetencii Správy štátnych hmotných rezerv. Bol odvolaný celý rad zodpovedných pracovníkov, nominantov politických strán.
Hodnotový buldozér
Najnovšie vzbudil rozruch návrh ministra práce, aby sa generálnemu riaditeľovi Sociálnej poisťovne vyplatila odmena vo výške 55,4 tisíca eur. Veľmi nekompetentné rozhodnutie pobúrilo ľudí, ale dôležité nie je porovnanie, koľko dôchodcov a ako dlho z takej sumy by mohlo žiť. Ba ani to nie je určujúce, že sa vláda s takým návrhom nestotožnila, alebo že pán riaditeľ daruje svoju odmenu na charitu.
Dotyčný pán minister, hoci sa hlási k liberálnej ideológii, prehliadol to, čo jej otec Adam Smith vo svojom kľúčovom diele Pojednanie o podstate a pôvode bohatstva národov píše: „Pri zamestnaní nižšieho druhu celá rozkoš z práce tkvie v odmene za ňu … v pokolení hladných, obvykle nazývaných ,slobodné povolania’, u ktorých verejný obdiv tvorí len časť ich mzdy … značnú časť u lekárov, vari ešte väčšiu u právnikov a takmer celú mzdu u tých, kto sa oddal básnictvu a filozofii“.
Preukázanie verejného obdivu, úcty k vynikajúcemu výkonu manažéra v uvažovaní našich ministrov nefiguruje ako odmena. Namiesto toho sa rozhýbal hodnotový buldozér, keď sa celé bohatstvo vytvorené v kultúre spoločenských vzťahov zredukovalo na peniaze, sťaby jediného spoločného menovateľa všetkých ľudských potrieb. Potreba verejného uznania je reálna, ale sa stále prehliada ako stimul a výchovný vzor pri spravovaní záležitostí celej spoločnosti.
Namieste je otázka: Čo keby revolučná nálada mladých v hnutí proti gorilám nezostala iba pri úsilí o výmenu politikov, ale medzi svoje povolebné požiadavky by zakotvila aj to, aby sa naši predstavitelia naučili doceňovať vzdelanosť, kultúrnosť a tvorivý výkon politiky? Zmenilo by to spoločenskú klímu u nás na prospech všetkých.