Pobúrení študenti
Masívny Týždeň nepokoja na českých vysokých školách sa skončil, dôvody nespokojnosti akademickej obce však pretrvávajú.
Študentom prekáža najmä zámer obmedzovať akademické slobody. Akademické senáty, v ktorých podľa vlády sedí priveľa študentov, by sa novo mali deliť o právomoci s tzv. radami vysokých škôl, do zloženia ktorých by výraznejšie zasahoval štát. Školy sa obávajú, že by do ich riadenia začali hovoriť šedé politické eminencie, podnikatelia bez širšieho rozhľadu alebo lobisti.
Odpor panuje aj k vládnej koncepcii zamýšľaného školného. Vysokým školám by to nepomohlo, pretože by im o rovnakú sumu, ktorú by vybrali, znížili štátny príspevok. Študenti by sa museli – hoci so štátnou garanciou – zadlžiť v bankách, ktoré jediné by „spokojne mliaskali“, a po začlenení do pracovného procesu by po dosiahnutí dvojnásobku minimálnej mzdy museli vyrovnať svoje záväzky.
V minulých dňoch síce české ministerstvo od školného upustilo a začalo hovoriť o akomsi zápisnom, ktoré by však bolo nemenej drsné, no ostatní politici z vládnej koalície ODS, TOP 09 a Vecí verejných na školnom ďalej trvajú. Nepresvedčilo ich ani podozrenie, že by po jeho zavedení stúpol rozsah nakupovania a predaja akademických titulov.
Zástancovia školného radi hovoria o tom, že by sa prostredníctvom pôžičiek vyrovnali študijné príležitosti už dnes ťažko skúšaných detí z chudobnejších rodín. Zamlčujú však, že ak by šlo len o to, mohli by už dávno byť k dispozícii dávky či výhodné štátne pôžičky pre tých, čo zložito zvládajú náklady na študijné pomôcky, stravu či bývanie v univerzitných mestách.
Občas zaznieva aj demagogický argument, že vysokoškolákov „živia“ robotníci a ďalší ľudia s nižším vzdelaním. Akoby bol odborný prínos absolventov pre spoločnosť nulový a akoby sa ich platy náležite nezdaňovali…
Tretím terčom nespokojnosti je osobne minister Josef Dobeš (Veci verejné). O legislatívnych predlohách riadne nediskutuje so školami, rektormi, nieto ešte so študentmi. V médiách či na verejnosti sa objavuje sporadicky a keď už k tomu dôjde, pripomína gejzír arogancie. Stalo sa zvykom, že podľa vzoru kráľa z legendárnej rozprávky sľubuje, čo odvolal, a odvoláva, čo sľúbil. Priebežne mení názory i zámery.
Podobné správanie predviedol Dobeš aj pri úpravách štátnych maturít. Úplne chaoticky pôsobí návrh reformy regionálneho školstva. Ministerstvo nevie čerpať prostriedky zo štrukturálnych fondov EÚ. Úradníci na kľúčových pozíciách sa striedajú ako svätí na orloji. Zato minister dokáže v čase krízy bohato a netransparentne odmeňovať najbližších spolupracovníkov. Jeho jediným šťastím je, že ochrannú ruku nad ním drží neformálny líder Vecí verejných Vít Bárta (preňho kedysi Dobeš pracoval v bezpečnostnej agentúre ABL), ako aj prezident Václav Klaus, ktorý oceňuje ministrovho konzervatívne národovectvo a, naopak, o mládeži študujúcej zadarmo sa vyjadruje ako o parazitoch.
Ministrova hlava by však študentom, ale ani učiteľom, dekanom a rektorom zrejme nestačila. Návrhy zákonov, ktoré Dobeš predložil, sa nepáčia ani legislatívnej rade vlády. Ich kozmetické úpravy by však situáciu nevyriešili. Vo svojej podstate totiž minister len plní politickú objednávku: obmedziť verejný charakter vysokoškolského vzdelávania a podriadiť ho trhovým zákonitostiam.
Byť politikom, nebral by som situáciu na ľahkú váhu. V Českej republike si už protesty vyskúšali lekári, štátni zamestnanci i odborári v doprave a priemysle. Ale keď ulicami prúdia aj študenti, to už ide do tuhého. Stačí si vybaviť dôležité medzníky našich novodobých dejín.