Superguru pred súdom
Vládna strana Veci verejné (VV) je podľa väčšinového názoru jeden z najväčších súčasných problémov Českej republiky. Pôvodne v nej však mnohí občania naivne videli nádej, že zmení skorumpovanú a demoralizovanú spoločnosť. Kládli znamienko rovnosti medzi pojmami nový a čistý.
„Véčkari“ sa zrodili akoby minipartaj, lokálna skupinka v centrálnej štvrti českej metropoly. Po rokoch bezvýznamnej existencie však z ničoho nič prudko nabrali sily a rozprestreli sa po celom štáte. Vznikli stranícke bunky, na každom rohu a pri cestách viseli ich propagačné plagáty a pútače, s ľavicovou rétorikou útočili po celej dĺžke mediálneho frontu.
V boji o dolnú, významnejšiu komoru Českého parlamentu VV neskončili zle. Pred necelými dvoma rokmi získali takmer jedenásť percent hlasov a zasadli do trojkoaličného kabinetu. S dvoma výrazne pravicovými stranami, zrejme na základe vopred stanoveného scenára určeného na vymanévrovanie najsilnejšej – sociálnej demokracie. Od tých čias však dole Vltavou pretieklo more politickej vody. „Veci zárobkové“, ako ich dnes označujú zlé jazyky, veľmi utrpeli. Stratili približne štyri pätiny pôvodných preferencií a ocitli sa hlboko pod hranicou potrebnou na vstup do zákonodarného zboru. Navyše majú leví podiel na tom, že prevažná časť Čechov pokukáva po príklade predčasných volieb na Slovensku.
Kde však hľadať zdroje prudkého vzostupu i pádu VV? Už keď stúpali na vrchol, objavili sa niektoré informácie, ktoré spochybňovali deklarovanú podstatu ich založenia – zviesť boj s tzv. stranami dinosaurov a s rozsiahlou korupciou. Vysvitlo, že sa strana zmenila na VV-ABL, teda politickú divíziu úspešnej bezpečnostnej agentúry ABL podnikateľa Víta Bártu. S mužom, ktorý obdivuje Napoleona, vstúpili do partaje nemalé peniaze, ale aj enormná túžba iné – verejné peniaze získať. Hoci i s pomocou ilegálneho odpočúvania, ktoré sa ako choroba šíri strednou Európou.
Zištný mecenáš sa síce nevyhlásil za oficiálneho predsedu strany, no zohnal si na to zástenu, hviezdu investigatívnej žurnalistiky, de facto užitočného idiota, Radka Johna. Vlastní Bártu naďalej nazývali Superguru alebo Centrálny mozog ľudstva – presne tak ako v socialistickom sci-fi seriáli Návštevníci, stál teda od začiatku nakrivo. Lenže to nebolo nič proti tomu, keď vysvitlo, že stranu s niekoľkými ministerstvami (vrátane vnútra) ovláda pevnou rukou. V nej zviera bič a cukor. Sladkú odmenu za poslušnú prácu videl vodca v údajne nezištnej finančnej výpomoci zákonodarcom a iným.
Počínal si nerozumne, ak nepredpokladal možnosť konfrontácie s podobnými velikášmi, rovnako nenásytnými ľuďmi. Prím medzi nimi hrala mladá poslankyňa Kateřina Kočí, ktorej zrejme nedával dosť. V každom prípade, keď sa jej za veľkého, istým divadlom parodovaného škandálu nepodaril vnútrostranícky puč, zažalovala bývalého patróna pre podplácanie. Pridali sa ďalší a Bárta má na krku žalobu.
Samozrejme, teraz sa obhajuje urputne, že on, boháč, požičiaval v neoznačených obálkach, bez dokladov a úrokov ostatným významným kolegom. S vnútornou nadväznosti na divadelný kus prebiehajú priame prenosy zo súdnej siene, čo sa neobyčajne protiví prezidentovi Václavovi Klausovi. Tomu však ide o niečo iné ako o bulvárnosť výstupov jednotlivých aktérov. Véčkarského guru dlhodobo chráni, udržuje pri válove, pretože prostredníctvom neho vždy potajomky prekračoval svoje právomoci.
Súd s Centrálnym mozgom ľudstva teraz pre doplnenie dôkazov odročili. Nastal oddychový čas. Rád by som veril, že ho – do istej miery opäť podľa slovenského vzoru – využijú najmä radoví občania. Na očistu vecí verejných.