Ide o život
S jednofarebnou vládou Smeru dostalo Slovensko šancu na reparát v jednej z dlhodobo ignorovaných oblastí ľudských práv. Neviem, či si už organizácie presadzujúce práva lesieb, gejov, bisexuálnych a transrodových ľudí (LGBT) stihli uvedomiť, čo pre ne znamená fakt, že má sociálnodemokratický Smer parlamentnú väčšinu.
V Európe je, ako vieme, sociálna demokracia prirodzenou ochrankyňou menšín a rešpektovanou partnerkou ľudskoprávnych organizácií. Pred dvanástimi rokmi sa za pomoci vtedajšej ľavice (SDĽ) po prvý raz a naposledy na parlamentných stoloch ocitol zákon o životnom/registrovanom partnerstve. Slovensko má dnes opäť historickú príležitosť pripojiť sa k slušným krajinám so skutočným, nie iba na európskom papieri predstieraným záujmom o tých občanov, čo pre niektorú zo svojich osobných identít nie sú súčasťou niektorej z väčšinových identít spoločnosti.
Pohľadu katolíckeho zastupiteľstva boha na zemi a myšlienkam jeho modernej mediálnej inkvizície sa iste prieči zamlčiavaná realita, ktorá potvrdzuje, že spolu s právnou legalizáciou LGBT partnerstiev nenastal koniec heterosexuálneho sveta. Boom predpovedaného ohrozenia „tradičných“ rodín z dôvodu globálneho oteplenia sa akosi nie a nie naštartovať.
Rodiny si ďalej vo svete fungujú vo svojom zabehanom režime. Heterosexuálna väčšina sa ďalej veselo žení, vydáva, plodí deti a rozvádza sa. Nič na tom nemení to, či je LGBT rodina v ich susedstve rodinou aj na papieri alebo len v srdci. Po príklady si stačí (nízkonákladovo, hoci aj na bicykli) zabehnúť do neďalekej Českej republiky. A Smeru by stačilo konzultovať s európskymi socialistami, ku ktorým sa v Európskom parlamente hlásia.
Nie, nechystám sa znova plieskať o stôl argumentačnými kartami v prospech „teplého zákona“. Koho argumentácia zaujíma, má ju ako notoricky známu už dávno naštudovanú. Zdrojov je neúrekom. Koho nezaujíma, až sem sa pravdepodobne ani nedočíta. A kto ju odmieta, pre toho by som si aj tak drala klávesnicu zbytočne. Koho by ale mala zaujímať bez ohľadu na farbu trička, to je 150-členná partia zastupujúca všetkých (s dôrazom na slove všetkých) občanov a občianky Slovenskej republiky.
Predstavitelia zastupiteľskej demokracie, ktorí sedia v parlamente aj za „ružové peniaze“, držia v rukách tromfy v podobe rozhodovacích mechanizmov vrátane tlačidiel na hlasovacích zariadeniach. Keďže vieme, ako to funguje, nebudeme naivne predpokladať, že by sa KDH, časť Obyčajných, Mostu a SDKÚ prehnane zaujímali o blaho každého človeka. Majú svojich vyvolených. A bodka. Od nich teplý klik očakávať nebudeme, hoci aj im by sa zišiel ako soľ, a to nielen pre karmickú istotu u božích mlynov.
Teraz ešte raz zdôrazním už vyššie spomínaný fakt. Konečne je „tých druhých“ v parlamente viac, ak neuhnú zo zásad sociálnodemokratickej politiky. Možno si to páni a dámy v Národnej rade SR celkom neuvedomujú, ale čo klik, to rozhodnutie o živote ľudí „tam dole“. Presne o to ide. O nič viac a o nič menej.