Európan Gauck
Zvolením Joachima Gaucka za nemeckého prezidenta sa skončil marazmus spájajúci sa s menom jeho predchodcu Christiana Wulffa. Pre jeho veľký morálny kredit vkladá do neho verejnosť obrovskú nádej.
Nie náhodou prvá zahraničná cesta nového prezidenta povedie do Poľska. Joachim Gauck tam nadviazal výborné kontakty ešte ako spolkový poverenec pre dokumenty Štátnej bezpečnosti bývalej NDR, kde pracoval v rokoch 1990 až 2000. Navyše, jeho poradkyňa Helga Hirschová dlho pôsobila vo Varšave ako korešpondentka.
V posledných dňoch Gauck viackrát zdôraznil, že štáty strednej a východnej Európy sú blízke jeho srdcu. Pritom zrejme vzťah k Poliakom považuje za kľúčový. To je dané náramne zložitou vzájomnou históriou Nemecka a Poľska.
Gauck je prvým nemeckým prezidentom, ktorý sa po páde železnej opone tak výrazne angažuje v otázkach dobrých vzťahov s krajinami strednej a východnej Európy. A čo je podstatné – Nemci s tým nemajú zásadný problém. Gauck ich však provokuje tým, že zmena kurzu sa dotkne aj najväčšieho tabu nemeckej spoločnosti, ktorým je bezpochyby holokaust. Pritom však nijako nespochybňuje interpretáciu, že holokaust je výnimočný fenomén v histórii. Varuje však pred tým, že „utrpenie ľudí vo východnej Európe a zrušenie európskeho projektu demokracie za komunizmu“ sa budú bagatelizovať. „Vidím, že my v západnej Európe musíme otvoriť oči, aby sme vnímali príbeh utrpenia jednej časti Európy,“ povedal Gauck v deň, keď bol zvolený za prezidenta.
Prezident teda hneď na začiatku svojho funkčného obdobia dal jasne najavo, že nechce byť hlavou štátu, ktorá len reprezentuje a pohodlne si hovie vo svojom úrade. To zrejme nie je celkom po vôli kancelárke Angele Merkelovej, ktorá doteraz vo vzťahu k prezidentovi jednoznačne dominovala. Určite mu aj tak trochu závidí, lebo Nemci očakávajú, že Gauck bude politiku meniť podstatne k lepšiemu a zdôvodňujú to práve tým, že pochádza z východného Nemecka. Naopak, keď sa v roku 2005 dostala k moci Merkelová, ľudia dosť pochybovali o tom, že sa veci obrátia k dobrému práve preto, že kancelárka pochádza z bývalej NDR.
Merkelová však veľmi rýchlo dokázala, že vie formovať svet podľa svojich predstáv. Tým, že má sklon rozhodovať o veciach skôr samostatne, však dodnes úplne nepresvedčila verejnosť, že si osvojila bez výhrady všetky demokratické princípy. V rámci spolupráce s Gauckom je pre ňu teda veľa v stávke. Pokiaľ sa s ním bude vedieť dohodnúť, môže sa rýchlo zbaviť nepríjemného imidžu postsocialistickej političky, ktorá si neváži demokraciu ako celok. Ak v tomto smere neuspeje, môže rýchlo zaostať. To je veľkým rizikom aj preto, že pozícia vládnej koalície v Berlíne sa stále zhoršuje a už o rok budú voľby.
Súboj najvýznamnejších predstaviteľov nemeckej politiky bude mať vplyv aj na celú Európu. Po prvý raz na čele štátu budú stáť dve osobnosti, ktoré na vlastnej koži zažili komunizmus. Pritom by nemohli byť odlišnejšie. Merkelová berie predovšetkým ohľad na záujmy konzervatívcov. Oproti tomu Gauck je prvým nestraníkom na poste prezidenta, no zároveň je to nad mieru politická persona.
Gauck je živým dôkazom toho, že neúčasť občanov na straníckom živote vôbec neznamená, že musia upadnúť do apatie. V demokratickej spoločnosti existuje veľa možností občianskej angažovanosti. Dôležité však je, že jednotlivec sa cíti zodpovedný za zachovanie občianskej slobody. Toto je trvalé posolstvo prezidenta určené nielen Nemcom, ale všetkým, ktorí majú záujem o jeho obľúbenú tému: európsky projekt demokracie.