Efektívnosť systému
Informačné systémy zohrávajú v slovenskej politike nemalú úlohu - politici ich ľúbia. Kvôli informačnému systému sa svojho času rozpadla SDKÚ a opustili ju Ivan Šimko a Zuzana Martináková. Aj tohto roku sa rozvinula politická kucapaca kvôli informačnému systému Finančnej správy Slovenskej republiky, ktorá v sebe spája bývalé daňové a colné úrady.
Začiatkom tohto roku sa objavili prvé informačné sumy, ktoré sa týkali informačného systému Finančnej správy SR. Systém nefungoval. Vtedajší štátny tajomník Ministerstva financií SR Vladimír Tvaroška potvrdil, že rezort financií vidí dôvod problémov v nedostatočnej spolupráci dodávateľa bývalého informačného systému. Ministerstvo financií neskôr tvrdilo, že firma neposkytla súčinnosť. Bývalý dodávateľ médiá informoval, že mal snahu poskytovať súčinnosť, ale nemal podpísaný dodatok o poskytovaní služieb pre túto činnosť. V médiách sa objavili informácie, že starý dodávateľ má na trhu monopolné postavenie podporené autorskými právami.
Nie je to tak a nie je to na Slovensku nič neobvyklé. Takmer každá štátna inštitúcia má iného dodávateľa informačného systému, ktorému platí za autorské práva k informačnému systému. Nový dodávateľ, ktorý má podpísanú zmluvu s odberateľom, sa v tejto veci, a ani v žiadnej inej veci týkajúcej sa informačného systému, dodnes nevyjadril.
Situácia bola zaujímavejšia o to viac, že téma informačného systému Finančnej správy SR bola príťažlivá aj z hľadiska komunikácie. Dodávateľ starého informačného systému používal na svoju argumentáciu informácie priamo z prostredia Finančnej správy SR. Až dnes som došiel na to, že na Slovensku každá súkromná firma, ktorá dodáva verejnej správe informačné systémy, môže poskytovať širokej verejnosti informácie aj z jej vnútra. To je tá priama demokracia. Situácia okolo informačného systému ukázala, že priama demokracia došla až na úroveň zamestnancov. Môžu podpisovať petície proti americkým firmám, ba aj haniť svojich priamych nadriadených či vysokopostavených funkcionárov finančnej správy pred kamerami a politikmi. Vôbec to nie je vynášanie informácií a donášanie politikom. Je to priama demokracia… Alebo, žeby priamo anarchia?
Situácia okolo informačného systému sa nevyriešila. Diskusia je uzavretá a problém otvorený. Bude sa používať systém bývalého dodávateľa. Situácia na Finančnej správe SR ukázala na niekoľko problémov slovenských verejných korporácií. Korporácie poskytujúce menom štátu služby sa nie vždy správajú ako korporácie. Niekedy to skôr pripomína tureckú ekonomiku. Nie sú schopné komunikovať medzi zamestnancami zmeny, a nie sú schopné v kritických situáciách zvládať vonkajšiu komunikáciu. Výsledkom informačnej asymetrie je to, že vo vnútri organizácie a aj na verejnosti sa prejavil fenomén odporu k zmenám.
Netreba zabúdať na to, že aj informačný systém daňovej správy treba posudzovať ako systém, teda tento systém je spojený s vonkajším prostredím na vstupe a aj na výstupe. Proces svojej činnosti by mal systém analyzovať na výstupe. Pri analýze by sa mala zohľadňovať spätná väzba. Jediným kritériom fungovania informačného systému finančnej správy môže byť efektívnosť. Tá sa v tejto oblasti dá vypočítať ako celkové náklady na softvér, hardvér, poplatok za požičanie procesorov, autorské práva a ďalšie náklady na jedno vybrané euro daní ročne. Žiadna matematika, obyčajné počty. Finančná správa SR by sa mal správať v budúcnosti ako korporácia, a nie ako organizácia ovládaná inou súkromnou korporáciou.