My sme Európa!
Rok dobrovoľníkov Európy – taxikárov a zdravotných sestier, robotníkov a nezamestnaných, učiteľov aj zubárok, umelcov a novinárok – študentov a dôchodcov – ako odpoveď na eurokrízu!
Mládež Európy, vzdelanejšia než kedykoľvek doteraz, prežíva s hrozbou štátneho bankrotu a krachu trhov práce svoj vlastný „európsky osud“. Každý štvrtý Európan do 25 rokov je nezamestnaný. Mladým ľuďom, ktorí postavili svoje stany a verejne zdvihli hlas, ide o požiadavku sociálnej spravodlivosti. Či v Španielsku, Portugalsku, v krajinách severnej Afriky, amerických veľkomestách alebo v Moskve, všade rastie zúrivosť z politiky, ktorá obrovskými sumami zachraňuje banky, ale budúcnosť svojej mládeže prejedá. Lenže aká budúcnosť zostane potom Európe, ktorá bude čoraz rýchlejšie starnúť?
Americký prezident John F. Kennedy kedysi ohúril svet nápadom založiť Mierové zbory. „Nepýtajte sa, čo môže urobiť vaša krajina pre vás, spýtajte sa, čo vy môžete urobiť pre ňu.“
My, prví signatári tohto manifestu, chceme dať hlas európskej občianskej spoločnosti. Žiadame preto Európsku komisiu a národné vlády, Európsky parlament a národné parlamenty, aby vytvorili Európu činných občanov, a aby vytvorili – tak finančné ako aj právne – podmienky pre Rok dobrovoľníkov Európy pre všetkých – ako protikladný model k Európe zhora, k Európe elít a technokratov, ktorá zatiaľ prevláda: chystáme európskemu občanovi šťastie, ak to nejde inak, aj proti jeho vôli. A práve na tejto nevyslovenej zásade európskej politiky môže Európa stroskotať.
Národné demokracie treba európsky zdemokratizovať a Európu týmto spôsobom založiť znovu. Podľa motta: Nepýtaj sa, čo môže Európa urobiť pre teba, spýtaj sa, čo môžeš urobiť pre Európu ty!
Nikto z európskych vizionárov – od Jeana-Jacquesa Rousseaua po Jürgena Habermasa – nechcel demokraciu, ktorá sa uskutočňuje len periodickými voľbami. Dlhová kríza, ktorá momentálne Európu štiepi, nie je len ekonomická, ale aj politická. Na to, aby sme ju mohli prekonať, potrebujeme európsku občiansku spoločnosť a víziu mladších generácií. Nesmieme pripustiť, aby sa Európa stala obrazom nepriateľa, aby vzniklo hnutie zúrivosti občanov proti Európe bez občanov. Európa nemôže fungovať bez angažovaných Európanov a Európania ju nemôžu vytvoriť, pokiaľ nebudú zdieľať ducha slobody.
Prax Roku dobrovoľníkov Európy, ktorá presahuje národné, etnické a náboženské hranice, nemá mať funkciu zakrývajúceho figového listu. Má skôr otvárať priestor pre tvorivosť. Rok dobrovoľníkov Európy pre všetkých je teda zakladajúcim aktom európskej občianskej spoločnosti. Nie je to almužna pre nezamestnanú mládež, je to zakladajúci akt, ktorý môže slúžiť ako základ pre novú ústavu písanú zdola. Na nej potom môže Európa postaviť svoju tvorivú politiku a legitimitu.
Politická sloboda však nemôže prežiť v atmosfére strachu. Uplatní sa a rastie len tam, kde ľudia majú strechu nad hlavou, istotu zajtrajška aj života v starobe. Preto Rok dobrovoľníkov Európy potrebuje solídne základné financovanie. Vyzývame tých, čo tvoria chrbtovú kosť európskej ekonomiky, aby k tomuto financovaniu prispeli!
Európa zdola nemôže siahať po vopred zadaných vzorcoch správania. Jej občania svojím pohybom a konaním chcú presahovať národné hranice a angažovať sa v problémových sférach, na ktoré už národné štáty neponúkajú riešenie – od ničenia životného prostredia cez klimatické zmeny, prúdy utečencov, rasizmus a pravicový extrémizmus. Chcú využiť aj európsku sieť umenia od divadla až po literatúru.
Potrebujeme nové zmluvy medzi štátmi, Európskou úniou, politickou občianskou spoločnosťou, trhom, sociálnymi istotami a ekologicky udržateľnou budúcnosťou.
Načo je dobrá Európa? A aké má pre nás hodnoty? Ktorý model zabezpečí budúcnosť Európy v 21. storočí? Sú to pálčivé a otvorené otázky. Naša odpoveď znie: Európa je jedinečným laboratóriom politických a spoločenských ideí, aká nemá vo svete obdobu. Čo však tvorí európsku identitu? Dalo by sa povedať, že európskosť spočíva v dialógu množstva navzájom odlišných politických kultúr. Je to „Citoyen“, „Citizen“, „Staatsbürger“, „Burgermatschappij“, „Ciudadano“, „Obywatel“, „Politis“. Lenže Európa, to je aj dar irónie, je to schopnost smiať sa zo seba samého. Neexistuje lepší spôsob, ako naplniť Európu životom a smiechom, než spojiť obyčajných Európanov do iniciatívy v ich vlastnej veci.
Podporte, prosím, túto výzvu na: http://www.manifest-europa.eu/
Pozrite aj www.salon.eu.sk
Iniciátori: Ulrich Beck a Daniel Cohn-Bendit
Prví signatári:
//Jerzy Baszynski, novinár; Zygmunt Bauman, sociológ; Mircea Cartarescu, spisovateľ, Patrice Chéreau, divadelný a filmový režisér; Gábor Demszky, bývalý primátor Budapešti, Jacques Delors, bývalý predseda EU; Doris Dörrie, filmárka a spisovateľka; Peter Eigen, zakladateľ Transparency International, Olafur Eliasson, umelec; Péter Esterházy, spisovateľ, Jürgen Flimm, intendant Berlínskej štátnej opery a Salzburských hudobných slávností; Anthony Giddens, bývalý riaditeľ London School of Economics and Political Science; Arpád Goencz, prvý demokraticky zvolený prezident Maďarskej republiky, Jürgen Habermas, filozof; Miklós Haraszti, publicista, bývalý predstaviteľ OBSE pre slobodu médií, Michal Hvorecký, spisovateľ, Rudolf Chmel, literárny vedec, bývalý podpredseda vlády a minister kultúry, Mary Kaldor, politologička; Navid Kermani, islamológ a spisovateľ; Imre Kertész, laureát Nobelovej ceny za literatúru, Michael Krüger, spisovateľ a vydavateľ; Adam Krzeminski, publicista a spisovateľ; Wolf Lepenies, bývalý riaditeľ Vedeckého centra v Berlíne; Constanza Macras, choreografka; Claudio Magris, spisovateľ a laureát tohtoročnej Mierovej ceny nemeckých kníhkupcov; Sarat Maharaj, kunsthistorik a kurátor; Petros Markaris, spisovateľ, Robert Menasse, spisovateľ; Adam Michnik, publicista; Herta Müller, laureátka Nobelovej ceny za literatúru 2009; Hans-Ulrich Obrist, riaditeľ a kurátor Serpentine Gallery London; Thomas Ostermeier, intendant Schaubühne Berlin, Andrei Plesu, filozof, esejista, László Rajk, architekt, Saskia Sassen, sociologička,; Helmut Schmidt, bývalý kancelár Spolkovej republiky Nemecko,; Martin Schulz, predseda Európskeho parlamentu,; Gesine Schwan, politologička; Richard Sennett, sociológ; Johan Simons, intendant Münchner Kammerspiele; Javier Solana, bývalý generálny tajomník NATO; Martin M. Šimečka, novinár, Michael Thoss, Allianz Kulturstiftung; Klaus Töpfer, bývalý výkonný riaditeľ UNEP-; Christina Weiss, bývalá ministerka kultúry; Richard von Weizsäcker, bývalý prezident Nemeckej spolkovej republiky; Robert Wilson, režisér; Michel Wieviorka, sociológ.
//