Mučitelia sudcami
Práve v deň, keď Barack Obama odštartoval svoju kampaň za znovuzvolenie, sa po vyše troch rokoch obnovili "súdne" konania na vojenskej základni Guantánamo. Konkrétne s päticou obvinených z teroristických aktivít proti USA, najmä útokov z 11. septembra 2001.
Zatvorenie Guantánama a zrušenie vojenských tribunálov pritom patrili medzi hlavné predvolebné sľuby súčasného prezidenta Spojených štátov. Nepochybne prispeli k jeho medzinárodnej obľube a renomé návratu k hodnotám práva a spravodlivosti po „kovbojských“ rokoch Georgea W. Busha.
Niektorí ľudskoprávni aktivisti a organizácie dokonca jeho zvolenie a následné kroky vítali. Vtedy som s niektorými z nich polemizoval a vyzýval na opatrnosť. Kým posledného z ilegálne zadržiavaných na základni na Kube neprepustia alebo nepostavia pred riadny súd, neuverím. Dnes sa cítim ako definícia skeptika: ten, čo má vždy pravdu, ale nikdy ho to neteší.
Nejde však len o nelegitímne súdne tribunály, ktoré odporujú právnemu poriadku samotných USA, neadekvátne dlhé zadržiavanie bez obvinenia, možnosti primeraného kontaktu s právnym zástupcom, či nebodaj rodinou, stoviek obvykle unesených ľudí. Guantánamo je a zostáva symbolom víťazstva sily nad rozumom, manipulácie nad pravdou a barbarstva nad ľudskými právami.
Zmienené fakty o tejto základni, de iure mimo územia USA a preto beztrestne použiteľná na de facto čokoľvek, by mali stačiť na to, aby demokratická krajina, ktorá rešpektuje a dokonca požaduje od iných dodržiavanie ľudských práv, s ňou nemala chcieť mať nič spoločné.
Žiaľ, to nie je všetko. Na Guantáname sa dlhodobo, systematicky a s plním vedomím Washingtonu mučilo. Áno, mučilo, a je úplne jedno, že bývalý minister obrany Donald Rumsfeld používal eufemizmus „zostrený výsluch“ a nevkusne žartoval o ľudskom utrpení v televízií. Vedeli sme to desať rokov, tvrdilo to toľko zdrojov, že americká armáda a tajné služby sa ani nepokúšali o dementi.
Dnes to však potvrdili, totiž v rámci „zlepšovania“ podmienok na Guantáname Obama zaviedol nové pravidlá, podľa ktorých pred vojenskými tribunálmi nie sú prípustné „dôkazy“ získané mučením. A preto čítame v dokumentácii ozbrojených síl USA, že jedného z piatich obvinených Chalida Šejka Mohammeda počas zadržiavania podrobili mučeniu 183-krát. Tento človek o sebe tvrdí, že vymyslel a naplánoval útok na newyorské dvojičky a žiada svoju smrť, aby sa mohol stať martýrom. Poprava mu skutočne hrozí, rovnako ako všetkým ostatným obvineným.
Odpoveďou ekonomicky najvyspelejšej krajiny sveta, ktorá samú seba rada vidí ako najväčšieho zástancu demokracie a ľudských práv, na teroristické útoky teda ostáva bezprávie, násilie, mučenie a smrť. Desivým spôsobom si v tejto veci Mohammed so svojím sudcom plukovníkom Jamesom Pohlom rozumie, obidvaja sa zhodujú, že zabíjanie nepriateľov je prípustná, ba morálna forma riešenia konfliktov.
Jeden z otcov zakladateľov USA Abraham Lincoln povedal: „Ak otroctvo nie je nesprávne, čo je na svete nesprávne? Všetko zlo sa stáva správnym.“ Nedávno zosnulý spisovateľ Christopher Hitchens pridal: „Ak to, čo sa deje na Guantáname, nie je mučenie, tak čo potom mučenie je?“ A ja sa pýtam: Ak mučitelia môžu byť sudcami, kde ostala naša morálna prevaha nad terorom?