Dôchodky po slovensky
Vládou ohlasovaná revolúcia v dôchodkoch má od uplynulého týždňa prvú konkrétnu podobu. V pripomienkovom konaní sa ocitol návrh novely zákona o sociálnom poistení, ktorá má zaviesť nový spôsob pravidelného zvyšovania (valorizácie) dôchodkov.
Percentuálne zvyšovanie sa má nahradiť pevnou sumou. Inak povedané, balík peňazí plánovaný na valorizáciu sa rozdelí rovnakým dielom medzi poberateľov podľa jednotlivých druhov dôchodkov. Vraj v záujme zvýšenia solidarity a „vymanenia časti dôchodcov resp. ich rodín zo systému hmotnej núdze“. Aspoň tak to deklaruje predkladateľ – ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny.
Z prepočtov vyplýva, že takáto zmena v skutočnosti nič podstatné nevyrieši. Priemerný starobný dôchodok, vrátane tých predčasných, dnes dosahuje približne 374 eur. Väčšina tzv. podpriemerných dôchodkov sa pohybuje v pásme okolo 300 eur. Pri tejto sume by si dôchodca prilepšil oproti súčasnému výpočtu valorizácie len o 1,70 eura! Oveľa lepšie na tom nebudú ani penzisti s veľmi nízkymi dôchodkami na úrovni 200 eur, ktorým by podľa nového mechanizmu pribudli asi štyri eurá.
Na druhej strane navrhovaná úprava vnáša do systému cudzorodý prvok smerujúci k nivelizácii dôchodkov, ktorý v budúcnosti môže spôsobiť nejeden spor. Vláda ním opäť vysiela signál, že odvádzať do systému sa oplatí pokiaľ možno čo najmenej, pretože rozdiely vo výške priznaných dôchodkov budú čím ďalej tým menšie.
Valorizácia o pevnú sumu je v moderných dôchodkových systémoch veľmi neobvyklý jav. A to vôbec nie preto, že by zahraniční politici boli oproti našim menej kreatívni či geniálni. Jednoducho, takýto model odporuje samotnému účelu, pre ktorý sa dôchodky valorizujú. Tým je najmä zachovanie kúpnej sily dôchodcov a zamedzenie vzniku neopodstatnených rozdielov medzi novopriznávanými dôchodkami a tými z predchádzajúcich rokoch. Na Slovensku sa má však stať nástrojom na dorovnávanie nízkych dôchodkov.
S valorizáciou dôchodkov sa neúspešne pokúšala experimentovať už slovenská vláda v rokoch 2005 a 2006. Uplatňovanie výsledkov jej pokusov zastavil v roku 2008 Ústavný súd. Určite by nebolo na škodu, keby si zodpovední podrobne preštudovali príslušný nález tejto inštitúcie.
Okrem iného sa v ňom uvádza: „Sociálne poistenie ako systém založený na poistnom princípe, osobnej participácii premietajúcej sa do zohľadňovania zásluhovosti pri výpočte dôchodkovej dávky, na sociálnej solidarite a na garancii štátu je založený na princípoch, ktoré sa premietajú nielen do výpočtu dôchodkovej dávky, ale aj do systému jej zvyšovania…“
Samozrejme, vôbec nemožno spochybňovať potrebu riešenia problému existencie nezanedbateľného počtu relatívne veľmi nízkych dôchodkov. Najmä v tých prípadoch, keď príčinou vzniku takejto situácie nebolo bezdôvodné alebo špekulatívne vyhýbanie sa plateniu odvodov. Na to však existujú i podstatne systémovejšie nástroje, ako je populistický a neefektívny systém valorizácie dôchodkov o pevnú sumu.
Možno by jednorazové zásadnejšie zvýšenie nízkych dôchodkov bolo v nevyhnutných a opodstatnených prípadoch podstatne spravodlivejšie a solidárnejšie. Napríklad i zo zdrojov, ktoré sa rok čo rok míňajú na vyplácanie nesystémového vianočného príspevku. Na jeho zrušenie nenašla odvahu ani predchádzajúca, pravicová vláda.
Následne by už nemal byť zásadný problém so zavedením zvyšovania dôchodkov len o infláciu, čo by systému pomohlo podstatne viac ako práve navrhované riešenie.