Radšej rozumne diskutujme
Slovenská akadémia vied ako inštitúcia, ktorá má riešiť vedecko-výskumné projekty, už dlhší čas a čoraz intenzívnejšie žije kontroverziami. A to preto, lebo sa má transformovať na novú formu verejnej výskumnej inštitúcie. Jej hlavným cieľom bude naďalej venovať sa vede a výskumu.
V novej forme sa podpora štátu zachová a súčasne SAV nebude v takej miere viazaná rozpočtovými pravidlami štátnych inštitúcií. Verejnými sú vysoké školy, ale aj niektoré iné predtým štátne inštitúcie, ako Slovenský rozhlas a televízia či Tlačová agentúra SR.
Zámer transformovať SAV vyvolal rozruch, o to viac, ak nie vždy dobre fungujú komunikačné kanály do vnútra SAV i navonok. Obavy či požiadavky na viac informácií sú prirodzenou reakciou, rovnako ako to, že sa ľudia vo všeobecnosti obávajú zmien, pokiaľ nie sú presvedčení, že prinesú zisk a nie stratu.
Pre diškurz však nie je dobré, keď obavy dostávajú podoby, ktoré sa prezentujú ako realita. Už sa objavili a medializovali i sprisahanecké teórie, podľa ktorých sa v SAV tajne pripravuje zlučovanie ústavov. Tak sa prejavili obavy aj v médiách. Tam už sú výrazy, ako privatizácia (otvorená či skrytá), odklon od základného výskumu k tvrdej komercii, kde výskum áno, ale len ten, ktorý sa bude dať predať…
A tak sa zámer transformácie mylne spája s likvidáciou vedy a výskumu v SAV. Nie je dobré, ak diskusia vychádza z predpokladu „zlého úmyslu“. Bez výrokov nepodložených relevantnými faktami zostáva priestor na diskusiu, aké by mali byť mechanizmy pre lepšiu akceleráciu vedy a výskumu. Pôsobenie vedecko-výskumných inštitúcií v rovine verejnoprávnej nie je v Európe ničím neobvyklým. Nedá sa preukázať, že v dôsledku transformácie prestali inštitúcie uskutočňovať základný výskum financovaný štátom.
Základný výskum a aplikovateľnosť je vždy záujmom každého spoločenského systému, ak sa chce rozvíjať a technologicky napredovať. História nám to potvrdzuje, hoci neraz to bola cesta zložitá a pre šírenie poznania aj tŕnistá. Dnes je tu aj komerčná stránka. Skĺbiť to je však možné iba v niektorých segmentoch vedy a výskumu.
To si musia uvedomovať aj politici, aby sa komerčné využitie vedeckých výstupov nezvrhlo na výlučné kritérium „kvality“ a užitočnosti. Komerčné využitie môže byť len jeden zo spôsobov, ako zlepšiť financovanie vedy a výskumu. Na Slovensku to však otvára otázku, ako vo väčšej miere do toho zaangažovať súkromný sektor. To u nás v porovnaní s vyspelými krajinami dlhodobo absentuje alebo je veľmi slabé.
Súťaživosť sa v plnej miere premieta aj do oblasti vedy a výskumu. Prejavuje sa v grantoch, v rámci ktorých sa nositelia projektov uchádzajú o financie priamo zo štátu cez Agentúru pre podporu vedy a výskumu alebo Vedeckú grantovú agentúru.
Mimoriadne dôležité sú zahraničné granty, ktoré dokazujú našu schopnosť pôsobiť v medzinárodnom priestore. V plnej miere to platí aj pre spoločenské a humanitné vedy a vedy o umení. Je tu tvrdá konkurencia a nie vždy sa nám darí úspešne zapájať do konkurenčného prostredia. V tomto ohľade sú na Slovensku tzv. technické a prírodné vedy na tom lepšie.
Môže k lepšiemu presadzovaniu sa spoločenských a humanitných vied a vied o umení napomôcť transformácia SAV? Je to provokatívna otázka, ale nevyhnutná, ak chceme robiť vlastnú sebareflexiu. Nedá sa nediskutovať o hľadaní optimálnych foriem, ktoré by pomáhali presadiť sa.
Tieto pracoviská sú väčšinou malé v rozpätí do 25 pracovníkov. To limituje možnosti programového zamerania, ale aj veľkosti riešiteľských tímov a možnosti výraznejšie vstupovať do projektov s väčším finančným zabezpečením. Preto sa otvorila i debata, či by spájanie sa do organizačne väčších subjektov pri rešpektovaní vedných disciplín a určitej vnútornej organizačnej autonómnosti posilnilo presadzovanie sa týchto vied v konkurenčnom prostredí.
Teraz je to otázka otvorená a diskutovaná s Radou riaditeľov všetkých ústavov, a to prostredníctvom komisie tvorenej členmi predsedníctva SAV za príslušné oddelenie, ako aj delegovanými reprezentantmi riaditeľov ústavov. Práve členovia rady sú súčasne aj informačným kanálom na jednotlivé pracoviská o postupe diskusie a úvahách pri hľadaní optimálneho riešenia.