V mene zákona
Pri svojich potulkách som mnohokrát narazila na prekážku: pod lesom hučali bagre, ťažké mechanizmy hĺbili jamy, z bubna na korbe nákladiaku striekal cement na ich steny. Rástli vily. Aj na tie som narazila, no už obohnané múrmi, spoza ktorých vykúkali sklené akváriá. Na menovkách iba názvy nejakých neznámych firiem. Čierne stavby.
Pred časom som sa v regionálnych novinách dočítala, že ich treba zlegalizovať. Starosta bratislavskej mestskej časti sa vtedy vyjadril, že bohaté indivíduá s vplyvnými známosťami si postavili niekoľkomiliónové paláce v chránenom území. Keď začali stavať, úrady im pro forma oznámili, že stavajú na miestach, kde stavať nesmú. Indivíduá stavali ďalej. Úrady poslali políciu, aby indivíduám prehradila cestu na dovoz materiálu. Tie políciu obišli inou cestou.
Úrady vyrubili niekoľkotisícovú pokutu – pri niekoľkomiliónových projektoch (ešte v korunách). Indivíduá pokutu zaplatili a… Paláce dostavali. A teraz čo? Starosta navrhol problém vyriešiť: paláce stoja, majú hodnotu desiatok miliónov. Niet tej sily, ktorá by ich dala zbúrať.
Ako majú ctihodné indivíduá žiť v pocite, že nebudú môcť so svojím majetkom nakladať? Nuž treba majetok, postavený nelegálne, zlegalizovať. Indivíduá mali – podľa starostu – dobré konexie, a tak bola jediná schodná cesta, ako dať veci do poriadku. Stalo sa. Pripomína vám to príbeh z vášho obvodu, mesta či mestečka?
Okrem týchto očividných čiernych stavieb, ktoré si majitelia postupne zlegalizovali, svietia aj vily – ako napríklad tá na Kramároch, do ktorej sa bývalý minister hneď po skončení svojho účinkovania vo vláde nasťahoval, no o jej pôvode nemienil nič povedať, pretože nemusí, on už je iba súkromná osoba!
Ani jeden poslanec, ani jeden verejný funkcionár nezvolal nikdy tlačovku pred takúto vilu, aby oznámil, že chystá zákon, ktorý dovolí zbúrať čiernu stavbu. V Plaveckom Štvrtku, kde žijú tí najchudobnejší z chudobných, sa takejto pozornosti dožili.
Župan a poslanec NR SR tam prisľúbili občanom zákonnosť. Každý musí ctiť zákon, aj tí najchudobnejší z chudobných. Čo im bráni, aby si pozemok kúpili, povolenie na stavbu legálne získali? Všetci sme si rovní pred zákonom. Aj tí, ktorí si dokážu čierne stavby zlegalizovať, aj tí, čo žijú stokrát horšie ako domáci psíčkovia či mačičky. Poriadok musí byť. Menej štátu a zákon ako remeň!
Dobre, ale kam tí vybúraní pôjdu? Prepadnú sa pod zem?
Čierne stavby najchudobnejších sú iba viditeľná špička ľadovca. Riešenia, ako sa zbaviť príťaže v koši balóna, ktorý nás vezie do raja, nachádzame už v celkom otvorených zdrojoch. Tu sa nám vyjadrí humorista v úlohe filozofa, tam sociálny inžinier v úlohe sociológa. Z ich vyjadrení vyčítame, že v blízkej budúcnosti nastane boj medzi triedami živiteľov a živených. Musí nastať!
Takto to opísal majiteľ istej firmičky: „Na jednej strane kapitál spolu s mladými, zdravými, vzdelanými a odhodlanými ľuďmi a na druhej strane skupina starých, nemocných, nevzdelaných a chudobných. Boj nebude čistý, ale bude rýchly. Musí prebehnúť, inak západná civilizácia podľahne tej východnej. Dožijeme sa doby, keď bude kapitalizmus nahradený autoritatívnym režimom, ktorý bude riadený prísne manažérsky. Slabí neprežijú v záujme prežitia väčšiny.“
Slabí nenávidia svoju slabosť a hľadajú jej príčinu: vidia ju v tých, čo sú ešte na väčšom dne. Tí v strede sa desia, že sa prepadnú nižšie. A nájdu sa politici, ktorí ich v nenávisti k slabším podporia. V mene zákona!