Včera, dnes, zajtra
Vláda strany Smer prevzala moc v situácii deficitu verejných financií vyššie, ako vyžadujú maastrichtské kritériá. Podľa nich by ročne nemal prekročiť 3 percentá hrubého domáceho produktu.
Čím je vyšší schodok, tým väčší býva dlh v porovnaní s veľkosťou HDP. Čím je väčší dlh, tým je vyššie riziko, že sa nesplatí, pretože ekonomika nemusí byť schopná vyprodukovať toľko, aby zabezpečila fungovanie štátu a súčasne aj splácanie dlhu.
Akákoľvek vláda by po tohtoročných voľbách musela zmenšiť rozdiel medzi príjmami štátnej pokladnice a jej výdavkami. Dá sa to urobiť niekoľkými cestami: zmenšením výdavkov, zvýšením príjmov a kombináciou dvoch predchádzajúcich spôsobov. Kabinet Roberta Fica sa rozhodol, že zvýši príjmy. Znamená to, že hore pôjdu dane fyzických osôb i právnických osôb, poplatky a iné položky na strane príjmov štátneho rozpočtu.
Zmeny v dôchodkovom systéme
Zníženie deficitu verejných financií má zabezpečiť zmenšenie platieb do povinných dôchodkových fondov označovaných ako druhý pilier. Toto opatrenie sprevádza mantra, že ide o prvú vládu, ktorá sa komplexne zamýšľa nad dôchodkovým systémom. Nie je to pravda.
Myšlienka povinných dôchodkových fondov sa po prvý raz objavila na jar 1994 za koaličnej vlády Jozefa Moravčíka, koncepcia pre túto oblasť prišla na svet počas prvej vlády Mikuláša Dzurindu, keď bol ministrom práce Peter Magvaši. Vtedy sa predpokladalo, že by sa do povinných fondov odvádzalo od 3 do 4 percent zo mzdového nákladu. Tieto čísla vychádzali z presných prepočtov matematického ekonóma Michala Szaba.
Táto koncepcia sa zakladala na dlhodobých úvahách o nastavení dôchodkového systému tak, aby sa jeho parametre nemuseli meniť pomaly tak často ako ponožky. Zmenšovanie platieb do povinných dôchodkových fondov nie je nič zvláštne. Aj iné vlády v EÚ vyrubili nové druhy daní pre monopoly či finančné inštitúcie.
Dodatočné odvody pre firmy
Terajšia slovenská vláda zavádza dodatočné odvody pre regulované firmy a vyššiu daň pre finančné inštitúcie. Výraznejšia banková daň sa už dnes premieta do poplatkov za finančné služby. Vyššie odvody pre regulované firmy sa premietnu do rastu cien elektrickej energie a zemného plynu.
Zavádzanie odvodov v prípade dohôd o vykonaní práce zrejme prinesie dva efekty. Podniky budú zamestnávať menej brigádnikov spomedzi študentov alebo im budú platiť takpovediac na drevo. Preto sa môže toto opatrenie minúť s očakávaným účinkom.
Medzi ďalšie kroky patrí zvýšenie zdanenia právnických osôb z 19 na 23 percent. To môže, no nemusí znamenať, že podniky budú hľadať akékoľvek spôsoby, ako sa vyhnúť plateniu daní, alebo presunú svoje sídlo do iného štátu s menším daňovým zaťažením.
Na rozdiel od predchádzajúcich vlád má tá súčasná snahu diskutovať, rokovať, vymieňať si názory. Niektoré inštitúcie, napríklad Slovenská obchodná a priemyselná komora, sú schopné zatancovať „indiánsky tanec vernosti“, iné predpokladajú, že sa budeme mať horšie.
O ekonómoch sa tvrdí, že sú to ľudia, ktorí zajtra nevedia vysvetliť, prečo sa dnes nestalo to, čo predpovedali včera. To, o čom hovorila vláda včera a čo urobí zajtra, nie je možné hodnotiť dnes, ale až po uplynutí určitého času.