Zmeny paradigmy
Prvá svetová vojna, ktorá sa začala 28. júla 1914, v zásade determinovala celé 20. storočie. Prvý raz od barbarských čias do boja vyhnali väčšinu mužskej populácie.
Nešlo už len o záležitosť profesionálov, bombardovanie a blokáda priniesli hrôzy z frontov aj do hlbokého zázemia. Vojna zničila niekoľko stáročia existujúce impériá, predznamenala neskorší rozpad koloniálnej sústavy, dala zrod radikálnym totalitným ideológiám a v zásade plynulo pokračovala sériou konfliktov, ktoré vyvrcholili novou svetovou vojnou.
Staršia generácia je ešte stále do istej miery produktom výchovy a ideových predstáv obdobia rokov 1880 až 1960, ktorých katalyzátorom bola práve prvá svetová vojna. Boli to ideológie v zásade kolektivistické, vyzývali na obeť za národ, štát, impérium, „česť regimentu“ alebo nejakú politickú víziu. Dokázali však v dvoch svetových vojnách, revolúciách a množstve menších konfliktov priviesť do zákopov desiatky miliónov mladých mužov.
Je prirodzené, že reakcia na takýto nezdravý stav bola prudká a v zmysle európskeho radikalizmu dôsledná. Viedla v 60. rokoch k sformovaniu novej myšlienkovej paradigmy, ktorá propagovala krajný pacifizmus, odmietanie individuálnych obetí, multikulturalizmus, istú ľahostajnosť k verejným veciam a osudu štátu a vyzývala na konzumný spôsob života.
Predstava, že človek poskytuje svojmu životu zmysel tak, že prináša obete v prospech vlasti alebo nejakej veľkej myšlienky, sa transformovala do požiadavky, aby spoločnosť povinne každému jednotlivcovi zabezpečila jeho osobnú sebarealizáciu a blahobyt. Keď to nie je možné, nastupuje hlboká frustrácia a nespokojnosť.
V súčasnosti dochádza k novej zmene základnej životnej paradigmy. Z hľadiska veselého optimisticky naladených rokov približne 1965 až 2000, v ktorých si obyvatelia vyspelých západných krajín plnili svoje sny a v podstate na nich štát nekládol veľké požiadavky – práve naopak, stále rástli zoznamy ich práv a nárokov – vstupujeme do temnejšieho obdobia. Zrejme v ňom budú európske národy čeliť vyššej miere ekonomickej a možno aj vojenskej konkurencie. Zároveň však asi budeme schopní lepšie pochopiť myšlienkové pochody a pocity generácie našich prastarých otcov.
Najčítanejšie
-
-
-
Diletanti nasadili ploštice. Iné asi nevedia. Fico s Dankom by sa mali zamyslieť
Komentáre | | pred 1 týždňom | 47 -
-
-
-
-
-
-