Zlatý obchod so strachom
Vidina rýchleho zbohatnutia sa stala v minulosti pre Slovákov osudnou už veľakrát. Stačí si spomenúť na panické nákupy cudzej meny za koruny pri nafúknutých kurzoch pred desiatimi rokmi či ošiaľ extrémne vysokých výnosov v nebankových inštitúciách, kde naivní investori prišli o celoživotné úspory.
Pohľad na desaťročnicu existencie eura tiež nie je ružový. Nie je tajomstvom, že Európska centrálna banka musí rešpektovať neutešenú situáciu vo verejných financiách väčšiny ekonomík členských štátov EÚ a viac ako na stabilitu meny ako takú prihliadať na schopnosť krajín požičať si za prijateľných podmienok peniaze na financovanie neustálych schodkov verejných financií.
Neistota na trhoch a obavy bežných sporiteľov o zachovanie kúpnej sily svojich úspor je vodou na mlyn pre rozličné spoločnosti, ktoré zarábajú na predaji drahých kovov. Cena zlata a striebra v súčasnosti dokazuje, že obavy majiteľov úspor sa vo veľkej miere reálne pretavujú do zlatých odliatkov a mincí uložených obyčajne v dobre strážených sejfoch.
Žltý kov sa za posledných sedem rokov stal najlepšou investíciou, ktorá priniesla väčšie zhodnotenie ako akýkoľvek bankový produkt. Nízke úroky pre sporiteľov v bankách a fondoch lákajú na rozloženie rizika medzi viaceré aktíva, kde by nemali chýbať ani drahé kovy. Treba si však uvedomiť, že cena zlata je v eurách až o 100 percent vyššia ako v roku 2009. Ak by sa oddnes nezvyšovala ani neklesala, ale ceny ostatného tovaru by rástli napr. o 4 percentá ročne, po uplynutí šiestich rokov by sme si za naše zlaté osobné rezervy kúpili až o 21 percent menej ako teraz.
Zlato ani striebro totiž neprinášajú žiadne úroky ani dividendy a ich cena je iba odrazom miery strachu a očakávaní trhov. Viaceré súkromné banky oslovujú pri investovaní do zlata už aj drobných klientov, ktorí mesačne dokážu odložiť iba desiatky eur. Nákup zlata v drobnom po jednom či dvoch gramoch je pritom oveľa drahšia ako pri kúpe jednej unce (31,1 gramu).
Spotrebiteľské organizácie vo všetkých štátoch EÚ upozorňujú, že nakupovanie zlata v malých množstvách býva niekedy až o 47 percent predražené oproti cene na svetových trhoch! Namiesto bezpečnej investície tak drobný sporiteľ už pri nakupovaní drahých kovov prichádza pri mesačnom investovaní o podstatnú časť svojich skromných úspor určených ako finančná rezerva. Nemusí tak čakať, či stratí euro na kúpnej sile, pretože on sám si už stratu zagarantoval.
Firmy a banky sprostredkúvajúce predaj drahého kovu v reklame využívajú to, že investičné zlato sa predáva vo svete bez DPH. Zároveň ponúkajú možnosť jeho úschovy a spätného predaja. Háčik je v tom, že ten sa už realizuje za aktuálne ceny. To znamená pre drobného investora takmer istú stratu.
Aká bude cena zlata v budúcnosti, nevie ešte nik predpovedať, rovnako ako ani jeho kúpnu silu. V jednej reklame sprostredkovateľskej spoločnosti je uvedený príklad udržania jeho kúpnej sily na príklade auta Ford. Zlato vraj nepodlieha na rozdiel od peňazí inflácii, lebo cena auta rovnakej značky medzi rokmi 1908 a 2008 stála vtedy aj o sto rokov neskôr vo vyjadrení v uncách drahého kovu približne rovnako.
Tendenčná reklama si zámerne vybrala rok 2008, keď cena zlata po takmer dvoch desaťročiach stagnácie začala výraznejšie rásť. Na trhu sa dokonca objavila firma, ktorá ponúka správu zlata a garantuje ročne 5-percentné úroky pre investorov. Zaväzuje sa tiež odkúpiť ho po dvoch rokoch za aktuálne trhové ceny.
Tento komfort vyjde investora pomerne draho, pretože cena zlata je už od začiatku premrštená a majiteľ drahého kovu namiesto nadštandardných úrokov pocíti ťažko odhadnuteľnú stratu.