Honba na čarodejnice
Na Slovensku zostalo ešte zopár „bláznov“, ktorí veria, že ak sa dennodenne budú venovať aj rómskym deťom a mládeži, existuje reálna šanca na zmenu ich života a morálnych hodnôt. Centrá voľného času (CVČ) sú jednou z mála možností, ktoré v dnešnej komerčnej dobe ponúkajú možnosť tráviť voľný čas efektívne aj deťom z najchudobnejších pomerov. Situácia je však z roka na rok horšia.
Pred piatimi rokmi, keď CVČ Quo vadis zo Zvolena začínalo svoju činnosť so zameraním na žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, neboli podmienky ideálne, deti však mali možnosť prichádzať do centra každý deň, čo vytváralo priestor na usporiadanie aktivít do zmysluplného celku s cieľom zvýšiť ich úspešnosť v škole a zároveň aj vplývať na ich osobnosť. Po uzákonení pravidla jeden žiak = jeden krúžok, deti prichádzajú do centra len raz týždenne, čím sa miera vplyvu na rozvoj osobnosti dieťaťa výrazne zmenšila. Okrem toho za posledných 5 rokov sa normatív na žiaka zmenšil napriek realizovaným zmenám priemerne o 30 %. Mnohým ďalším CVČ nepostačuje rozpočet ani na financovanie mzdových nákladov bez ohľadu na to, či sa venujú deťom chudobným, alebo nie. Školská inšpekcia však chce mať prehľad o počte realizovaných koncertov a vystúpení. Fakt, že školské zariadenie nemá často financie ani na prevádzkové náklady, nieto ešte na organizáciu vystúpení, už samozrejme inšpekciu nezaujíma. Veď financovanie nie je v ich kompetencii.
Kvalitu aktivít v mnohých centrách, najmä v tých, ktoré zapríčinili zmeny, vystriedala štvanica za kvantitou, dohody so školami a klubmi a následný nárast žiakov v centrách voľného času v sumáre za obec, ktoré normatív tlačia z roka na rok dole.
Poctivci prežívajú len tak-tak, centrá zamerané na deti chudoby živoria a tie, ktoré zmeny spôsobili, si našli cestu, ako v „pohode“ fungovať ďalej.
Akoby to nestačilo, nový minister školstva zatrúbil do boja. Pod rúškom adresnosti a transparentnosti sa chystá pomoc samosprávam, ktoré v mnohých prípadoch neplnia svoje záväzky voči súkromným zariadeniam. V súčasnosti neexistuje žiadna zákonom daná povinnosť prerozdeliť to, čo obec dostane. Je mnoho prípadov, keď sa samospráva rozhodla prerozdeliť finančné prostriedky na iný účel, alebo jednoducho pozabudla niekoľko mesiacov zariadeniu finančné prostriedky poukázať. Zároveň neexistuje pre obce zákonom či nariadením daná povinnosť stanoviť jednotnú výšku normatívu pre CVČ. Aký dosah bude mať tento fakt na fungovanie CVČ? Akým spôsobom budú rôzne obce poskytovať finančné prostriedky zariadeniu v inej obci?
Samozrejme otázky sú relevantné len v prípade, ak obec bude s financovaním súhlasiť. Centrám sa totiž môže stať, že napriek niekoľkoročnej práci so žiakmi v susednej obci zrazu prídu v dôsledku nového zákona o financovanie.
Návrh financovania podľa trvalých bydlísk prinesie chaos, byrokraciu, prestoje a v konečnom dôsledku likvidáciu poctivcov. Ideály o systematickej práci s deťmi chudoby budú zrejme spálené na hranici. Tí, čo mali možnosť podvádzať doteraz, budú podvádzať naďalej, pretože napriek niekoľkoročným sľubom a prípravám ešte stále neexistuje centrálny systém žiakov, ktorý by presne a detailne poskytol informácie nielen o trvalom bydlisku žiakov, ale aj o počte navštevovaných záujmových útvarov, počte školských zariadení či dochádzke žiaka. Bola by to skvelá informácia, nielen pre samosprávu, adresná a transparentná, ale aj pre rodiča.
Otázka teda znie, aký je reálny cieľ ministerstva školstva? Transparentnosť alebo likvidácia?