Republikáni bez programu
Podľa prieskumov, ktoré preniesli televízia ABC a Washington Post, Mitt Romney tesne pred republikánskym kongresom v Tampe na Floride strácal na prezidenta Obamu 10 percent. Tieň pochybnosti o sile konzervatívcov symbolicky umocnilo napätie z blížiaceho sa hurikánu Isaac.
Oficiálnou, no už iba formálnou voľbou delegátov jednotlivých 50 štátov sa stal Mitt Romney. Ten si za svoju pravú ruku vybral už v predstihu mladého konzervatívneho ideológa Paula Rayena. Žiadne vzrušenie a neočakávané prekvapenia.
Historici nám však vedia potvrdiť, že nie vždy boli tieto kongresy oboch politických strán slušným a mierumilovným predstavením. Napríklad v roku 1924 sa pobili účastníci demokratického zjazdu s príslušníkmi Ku-Klux-Klanu a potom aj medzi sebou. Dnes sú národne konventy týchto dvoch najväčších politických hnutí precízne organizované a mimoriadne zabezpečené.
Hlavní rečníci, ktorí mali tú česť dostať sa na pódium, strávili viac času rozprávaním o svojich životoch a úspechoch ako o Mittovi Romneym. Ten v druhý deň zjazdu nezažiaril a ostal v ústraní. Predsa len, pár plusových bodov mu nahral niekto iný a čo sa nepodarilo Mittovi, predviedla so ženským šarmom, ako rodená politička, jeho manželka Ann Romneyová.
Republikánska strana sa po ére prezidentovania Georgea W. Busha hľadá. Mnohí analytici vyčítajú GOP (Grand Old Party) nesúrodosť, absenciu jednotnej vízie a historickú rozštiepenosť. Mitt Romney by mal byť lídrom, ktorý odvráti pád amerického impéria.
Problém je však v tom, že o schopnostiach tohto kandidáta pochybujú aj jeho vlastní ľudia. Vnútri strany existuje akési hľadanie cesty, ako akceptovať svojich členov, ktorí sa nevyhli omylom alebo sa vymykajú zdvorilostnej politickej agende stredného prúdu. A aj preto boli v Tampe hluční podporovatelia Rona Paula účelne posadení do zadných radov a stále rezonovalo vo vzduchu chladnokrvné odpísanie kandidáta na senátora štátu Missouri Todda Akina. Ten pri presadzovaní svojich ,,pro-life" názorov nešťastne zadefinoval legitímne znásilnenie žien, kde má podľa neho ,,ženské telo schopnosť uzavrieť sa", a tak obete pri tomto akte otehotnievajú iba sporadicky.
Zaujímavé je to, že mnoho nestraníkov a mediálnych komentátorov sa zhoduje v tom, že Republikánska strana neprichádza s jasnou predstavou o budúcnosti Ameriky. Republikánov ženie túžba poraziť Baracka Obamu, no absentuje ucelený plán, ktorý by vlial pozitívnu energiu do pochmúrnej atmosféry, v ktorej sa momentálne Spojené štáty nachádzajú. Napríklad taký charizmatický guvernér z New Jersey Chris Christie vystúpil počas druhého dňa na Floride s excentrickým prejavom o tom, že ,,jasne pozná pravdu a nebojí sa ju vysloviť. Naše idey sú správne pre Ameriku a ich (demokratické) myšlienky v Amerike nefungujú".
Škrty v rozpočte, menšia federálna vláda a zníženie daní sú staré známe princípy pravého politického spektra v Spojených štátoch. Trendom republikánskych argumentov sa stala neoblomná kritika a obštrukcia súčasnej hlavy štátu. Negatívna kampaň sa stáva hlavným prostriedkom politického boja. Stačí len zopár korenistých slov s protiobamovskou rétorikou a na svete máme prototyp súčasného republikána. Je zrejmé, že Amerika sa musí spamätať zo šoku, potrebuje byť opäť silnou a prosperujúcou krajinou v každej oblasti. Žiaľ, žiaden "New Deal” z úst konzervatívnych politických špičiek na republikánskom národnom kongrese 2012 nezaznel.