Droga a trest
Ministerstvo spravodlivosti sa vyjadrilo, že uvažuje o znížení trestov za prechovávanie marihuany. Robert Fico takto uvažoval už pred viac ako desiatimi rokmi, keď v sa v tom čase ešte ako opozičný politik vyslovil za netrestanie užívateľov marihuany.
Ako premiér zmenil názor a v tejto oblasti nepodnikol vôbec nič. Podobne sa zachovala i SaS, takže to vyzerá tak, že politici nechcú ísť proti konzervatívnej verejnej mienke. Verejná odborná diskusia o drogovej politike na Slovensku takmer neexistuje a táto téma je mnohými politikmi vnímaná ako úplne okrajová. Treba tiež aktuálne poznamenať, že sypať injekčné striekačky na hlavu kolegu v parlamente nie je drogová politika, ale skôr diagnóza.
To, že štát o túto problematiku neprejavuje výraznejší záujem, dokumentuje i skutočnosť, že štúdiu o dosahoch drogových paragrafov nového Trestného zákona platného od roku 2006 nakoniec uskutočnila Nadácia otvorenej spoločnosti (pri zmene zákona v Čechách podobný výskum iniciovala vláda). Podľa výsledkov tejto analýzy sa represívne zložky zameriavajú predovšetkým na samotných užívateľov drog a v porovnaní s nimi len veľmi málo stíhajú dílerov. Slovenská polícia pristihne pri prechovávaní drog viac ako trikrát častejšie užívateľa (ktorý prechováva drogu pre vlastnú potrebu) ako dílera, pričom za dílera slovenský zákon považuje každého, kto prechováva viac ako desať obvyklých jednorazových dávok. Súd nemusí dokazovať úmysel drogu ďalej šíriť, takže pod dílerské paragrafy môžu spadať i bežní užívatelia drog, hlavne konopných.
Podľa údajov Generálnej prokuratúry bolo v roku 2011 z 857 súdených osôb za prechovávanie drog pre vlastnú potrebu odsúdených na trest odňatia slobody až takmer 70 % páchateľov, ktorí boli potrestaní či už podmienečným (47 %) alebo dokonca nepodmienečným (22 %) trestom odňatia slobody, čo znamená trvalý záznam v odpise z registra trestov a nemožnosť uchádzať sa o niektoré zamestnania.
V tejto súvislosti treba pripomenúť, že prechovávanie malého množstva drogy (najmä marihuany) je vo veľkej väčšine západoeurópskych krajín dekriminalizované a trestá sa nanajvýš pokutou či správnym konaním. Dekriminalizácia marihuany je založená na všeobecnom presvedčení, že kriminalizácia užívateľov prináša spoločnosti viac škôd ako úžitku. Viaceré medzinárodné vedecké štúdie dokazujú, že trestanie užívateľov konopných drog nemá žiadny vplyv na užívanie marihuany v populácii, jej cenu či dostupnosť. Posledná skúsenosť je z Českej republike, kde po dekriminalizácii marihuany podľa prieskumu jej užívanie medzi mládežou dokonca pokleslo.
Zamýšľané alternatívne trestanie užívateľov drog ohlásené ministerstvom spravodlivosti je síce malým krokom správnym smerom, ale podstatu problému nerieši. I po takejto úprave bude štát úplne zbytočne stigmatizovať zápisom v registri trestov ľudí, ktorí okrem experimentálnej či občasnej skúsenosti s marihuanou žijú úplne normálny a spoločensky konformný život. Prečo by ich mala spoločnosť trestať, keď je takáto represia úplne zbytočná, pretože v boji proti drogám nepomáha?
Podľa konzervatívnych odhadov má na Slovensku skúsenosť s užívaním marihuany takmer 600-tisíc ľudí, viac ako tretina ľudí vo veku do 35 rokov ju niekedy už užila. To je azda priveľa kriminálnikov.
Premiér Fico sa v svojom blogu z apríla tohto roku vyslovil za to, aby boli užívatelia marihuany trestaní iba podľa priestupkového zákona, čo sa zdá byť rozumný návrh. Nezabúdajme však na to, že Fico niečo podobné už kedysi dávno povedal, ale neurobil nič, a navyše i teraz je kedykoľvek pripravený celú problematiku zhodiť zo stola, pretože ju nepovažuje za „zásadnú spoločenskú tému“. Uvidíme, či sa mu v tejto súvislosti jeho ironické pozdravy „kolegom z Liberálneho domu“ nevrátia ako ozvena.