Vianočné pastorále
Až keď sú Vianoce, vie aj najrôznorodejší kolektív zasadnúť pohromade, ale aj tak si uvedomíte jeho jednotlivosti. Aj na Vianoce sme každý iný. Nie je to smutné, je to potrebné. Smutné by bolo, keby sme tvorili jednoliatu masu, ktorú ovládajú rovnaké emócie, chute, záľuby. Obdarúvanie by bolo síce jednoduchšie, kúpilo by sa niečo, čo vyhovuje každému a každý by bol rovnako spokojný. Povedzme mercedes. To by sa potešili všetci.
Každý by nasadol po večeri do svojho fára a šiel by sa previezť. Zišli by sa na polnočnej pred kostolom, pomodlili by sa rovnakou modlitbou a šlo by sa domov. Nemuselo by sa špekulovať, komu čo kúpiť, ako uhádnuť jeho osobitosť, vkus, jeho nádeje, s ktorými sa dostavuje radosť. Keď obdarujete blízkych knihou, nemôže to byť tá istá kniha. Kolektív je zložený z rôznych bytostí. Preto si teraz odbalili naši známi knižky a začínajú listovať v nich, každý v inom kúte. Hrá hudba z cédečka, ktoré dostal jeden, pozerá do prázdna a klepe nohou. Druhá sa začítala do Panta rei a tíško kĺže zrakom po stránkach s textom, ďalšia číta Rúfusa – Murársku baladu a občas nahlas vykríkne verše "Osemkrát šla lamentujúc za rakvou…“ Slzí. Je dojatá. Manžel však dostal od Fera Kudláča Čárané frky a rehoce sa v otriasajúcich salvách smiechu. Ďalšia pchá pod nos knihu s fotografiami, ktoré sa dajú nafotiť, iba keď veľa cestujete a máte z nich dojem, že zajtra nasadnete do prvého lietadla a odletíte do Peru.
Zmes toho vkusu a hudby ma robí vláčnym, nasávam tú bizarnú atmosféru a beriem do rúk pohodené časopisy. Listujem v tých klebetách, fotografiách prominentov, snažím sa predstaviť si tovar, ktorý tam reklamujú, čítam o domoch, ktoré vlastnia ľudia, ktorých nepoznám, politikov, ktorí mi nič nehovoria, hoci hovoria veľa, rozmýšľam, kto platí ten kriedový papier a ako sa ocitol v mojom dome, myslím na vkus mojej mamy, ako sa mi podarilo vychovať synov, aký bude tento rok a čo nás spoločne všetko čaká, rozmýšľam, či by som chcel byť niekde inde, alebo či je takto dobre, ako je, drieme sa mi, asi zaspávam, je čas tesne po Vianociach, asi bol už aj Silvester, asi som bol už aj v robote, je tu iná mena, v marci mám meniny, potom prídu prázdniny, čo nevidieť sú tu Vianoce, bude treba kúpiť darčeky, na mercedesy nemám, asi kúpim knihu. Každému inú.
Lebo každý sme iný. To je dobré, nie je to smutné.