Rozlúčka s korunou
Spoznať Európu a uvedomiť si Európu akoby boli dve rozdielne veci. Vzájomne síce súvisia, ale pritom neprezrádzajú to, čo sa zdá podstatné. Väčšinou sa k "celej" Európe paradoxne dá niečo intenzívne cítiť až vtedy, keď si k nej človek vytvorí niečo ako "estetický odstup" alebo ak ju dokáže na základe vlastnej skúsenosti porovnať s niečím iným, najľahšie teda - ak pobudne určitý čas mimo nej.
Istotne tým samotná Európa nenadobudne polohu nejakej výlučnosti, veď svet je predsa len obývaný ľuďmi, ktorí sú väčšinou zaujímaví, slušní a aj ochotní pomôcť. Navyše aj iné prostredia disponujú fascinujúcou kultúrou, ktorá je cenná a zaujímavá v mnohých ohľadoch, ba človek, ak sa chce vydať za dôležitou životnou skúsenosťou – aspoň tak sa hovorí o človeku múdrom – vždy bude poznávať vzdialené kraje, všade zakúsi dobré a zlé. Lež práve tam, uprostred púští, miest s minaretmi, v okolí budhistických chrámov, v zelenej monotónnosti džungle, akoby sa nevdojak, ako nejaká mocná ozvena, rodila tá zvláštna zmes lásky a intenzívnej náklonnosti, ktorá nás s ňou, teda práve s Európou, zväzuje putom, čo je oveľa silnejšie, než sme často ochotní priznať.
Nejde pritom o to, že by sa mimo jej hraníc vôbec nedalo žiť alebo že by sa nám to „iné“ nemohlo stať dôverne blízkym a známym. Predsa však, ak sa napokon plavíme k jej brehom, ak uzrieme jej črty z lietadla, zovrie nám srdce pocit nenahraditeľného a vzácneho návratu. Ten pocit však predstavuje niečo nesmierne dôležité, býva dokonca, za priaznivých okolností, aj myšlienkou, ktorá si nájde svoje miesto v tom, čo sa nazýva súčasnosťou. Minulosť nás na dlhý čas, takmer na celú generáciu, od veľkej časti Európy takpovediac vzdialila. Oddelil nám ju železný nepriestupný múr. Jediná naša výhoda, ktorá z toho vyplynula, spočíva dodnes v tom, že nemusíme chodiť veľmi ďaleko, aby sme chápali, kam sa vraciame, že dokonca sledujeme so zatajeným dychom, ako sa v týchto rokoch mnohým národom (nielen nášmu) zväčšuje a rozrastá vlasť a premieňa sa na obrovský priestor spolupatričnosti, slušnosti a tolerancie.
Prijali sme euro, prekonali plynovú krízu. Nič sa nestalo. Len ku všetkým jemným a pevným spojivám s Európou pribudli v týchto dňoch mnohé ďalšie.