Útrapy z rozumu
Podľa nezávislého pozorovateľa z prostredia najmenších a najnovších kresťanských strán sa tie najväčšie kresťansko-konzervatívne strany bezhlavo blížia k historickému zlyhaniu a priam k tragédii.
Preložené do zrozumiteľnejšej reči vysokej politiky týchto síce pravých, no pritom predsa len citeľne menších strán, to znamená, že kresťanská loď osudu už na Slovensku neodvratne vyplávala rovno k prezidentským voľbám.
To je nepochybne veľmi nebezpečná situácia pre všetkých voličov, no, ako možno vidieť, je dnes nebezpečnejšia preto, že v "kresťansko-konzervatívnom spektre“ (ide o spektrum, ktoré nie je príliš naklonené dúhovým farbám) prevláda "zvláštna mentalita nerozumu“.
Prezidentské voľby sú skutočne veľmi vážna vec, ale nešťastie je – našťastie! – nezainteresovaným pozorovateľom už aj presne definované: "Obávam sa, že v katolíckych kruhoch pri verejnom pôsobení je ochabnutie rozumu. Tu veľká časť týchto kruhov prijíma automaticky to, že má v prezidentských voľbách vyberať medzi reprezentantom postkomunizmu, celoživotného oportunizmu a medzi čistou liberálkou. Toto tieto katolícke kruhy prijímajú…“ Situácia je teda obyčajná iba zdanlivo, lebo o jej skutočnej vážnosti nás presviedča práve toto odvolávanie sa určitých kruhov spektra na doteraz nie príliš cenenú entitu – na rozum.
Rozum, dosiaľ inak ľahostajne prenechávaný iba pochybným ateistom, čudáckym vedcom a umelcom, zdegenerovaným "hipíkom“ z humanitného prostredia a ich diabolskej obdobe – liberálom, je zrazu dobrý aj v kruhoch, ktoré ho až do volieb celkom pokojne a verejne zaznávali. Rozum, táto diablova neviestka, si však zachováva mnohé svoje vlastnosti bez ohľadu na to, či je mdlý alebo jasnozrivý, čo je pri voľbách evidentne vždy nevýhoda. Preto sa Slovensko, kde raz nie je metro, raz plyn, inokedy zase rozum, náhle ocitá medzi Skyllou a Charybdou, z ktorých predsa len hroznejšia je Charybda, lebo z krásnej dievčiny sa liberálkou stala. Vyzerá to teda tak, že ak nebude možné voličov priviazať k sťažňom a zaliať im oči a uši roztaveným voskom či smolou, podľahnú pokušeniu – teda svojim najtemnejším voličským inštinktom – a voliť pôjdu. Ak to však možné bude, takto poleptaní môžu prehliadnuť, prepočuť a nezakrúžkovať iného dôležitého Veľkého Rybára Neliberála. Čo teraz?