Červené body
Dobrý kresťan by mal denne potešiť svojho blížneho. Hoci aj tak, že splní sľub a konečne sa s potomkom vyberie do Bibiany, domu umenia pre deti. A urobí tak napriek predchádzajúcim skúsenostiam. Nie, nehovorím o nekompromisných strážkyniach vystavených exponátov, ktoré sa prekvapujúco vynárajú na nečakaných miestach a varovným no, no, no zakazujú dotýkať sa, manipulovať, priveľmi zblízka či priveľmi dlho obzerať, kričať, smiať sa, hlasno smrkať.
O inom som chcela. Pozná to každý, kto má potomka obdareného priemernou dávkou zvedavosti. Potomka, ktorý očakáva od rodičov, že mu dokážu primerane a zrozumiteľne vysvetliť, na akých princípoch to tu funguje. Áno, je to presne to všetečné Prečo. Pokiaľ má rodič dostatok informácií, Prečo nepredstavuje ohrozenie jeho autority. Horšie je, keď sa ocitne na mieste, kde nemá k dispozícii internet ani knihy. Na mieste, kde sa po zaplatení vstupného spoľahne na odbornosť a pedagogické skúsenosti autora výstavy.
Možno som syna mala radšej pozvať do cukrárne, napadlo mi, keď sme zastali pred prvým exponátom. Pritekajúca a odtekajúca voda krútili zavesenou nádobou. Tabuľka na stene informovala, že takýto princíp poháňa rakety a turbíny. Ako? Prečo? Načo? Improvizovala som. A syn sa musel veľmi snažiť, aby zakryl svoje rozčarovanie. Čo som to za matku, keď neviem, na akom princípe funguje turbína? Šikovala som ho na ďalšie poschodie. Železnice, dobrodružstvo, Orient expres, Agatha Christie, o tomto by som azda mala niečo vedieť. Cha. Potopila ma ďalšia voda. Pohybom páky prečerpávaná z ukrytej nádrže do priesvitného valca. Ako? Prečo? Načo? Nevedela to ani ochotná strážkyňa. Vyzeralo to na totálne fiasko, ešteže tam mali kanceláriu výpravcu. Kartónové cestovné lístky ani dierovač potomka síce neohúrili, zato telefón bez tlačidiel zapôsobil. Vraj pravek, ale ja som konečne excelovala, názorne predvádzajúc, ako sa krútilo číselníkom.
K tomu som pridala, o niečo neskôr, aj ten veterník. S pravou šľahačkou, tiež z praveku. V cukrárni sedel aj známy. Vedec. Nedalo mi. Ako? Načo? Prečo sa to nedá inak? "Prosím ťa, kto by to dnes robil? Zadarmo! Navyše za popularizáciu nie sú body, a keď nemáš body, prestávaš existovať,“ dostalo sa mi fundovanej odpovede. O dobrom kresťanovi som radšej mlčala.