Chýbajúci profesori
Aj keď už z rovnomenného anglického humoristického románu poznáme pojem "hosťujúci profesori“, oveľa atraktívnejším sa na Slovensku stáva v posledných dňoch pojem "chýbajúci profesori“. Ich základnou a charakteristickou črtou je, že nie sú. Aj keď vždy popri tom vystupuje do popredia ich úplne iná kvalita, ktorú možno azda najvýstižnejšie charakterizovať slovami, že keby boli, veľmi by sa zišli.
Doteraz sa zdali pomerne nepotrebnými, veď jednoduchý človek, napríklad slovenský politik, sa nikdy príliš nezaujímal o to, koľko ich je, ba ani o to, či ich je dosť. Nedostatkovým tovarom sa stali takpovediac zo dňa na deň. Ak však nie sú, je to veľká chyba, lebo slovenskí profesori sa rodia dlho a pomaly, pričom pred príchodom na svet musia prejsť škrtiacim pôrodným otvorom ministerstva, ktoré, aj keď by do procesu nemalo zasahovať, predsa len s akousi zvrátenou radosťou neplodnosť školstva zväčšuje.
Nielen tým, že akosi náhodou nechá budúceho slovenského profesora ležať v šuplíku (niekedy aj pár rokov), ale aj tým, že ustavične mení podmienky a zvyšuje počet faktorov, ktoré nádejný adept síce musí splniť, ale objektívne ich nemôže nijakým spôsobom ovplyvniť. Hovorí sa tomu všelijako, najčastejšie zvýšenie kritérií, čo pre nezaujatú verejnosť síce znie dobre – veď prečo by mal byť taký slovenský profesor celkom sprostý, keď v zahraničí sú aj múdri profesori?
Najžiadanejšou vlastnosťou slovenského profesora je, napríklad, jeho činnosť v zahraničí. Ak sa slovenský profesor postaví vedľa svojho albánskeho kolegu, prestáva byť na Slovensku konkurencieschopný, aj keď sa onen cudzinec prakticky s nikým zo študentov nedohovorí. Albánec žil v "zahraničí“ po celý život a všetko, čo v živote napísal, napísal síce možno "doma“, no toto "domáce“ je na Slovensku automaticky zahraničné, preto hneď aj najlepšie.
Škola profesora potrebuje, lebo bez neho sa na nej nedá a nesmie študovať. Jednoducho, ak škola vlastného profesora nemá, musí si ho (draho) kúpiť v cudzine. V spoločnosti, ktorá je dlhodobo presvedčená a dokonca aj teraz presvedčovaná, že najlepším spôsobom, ako zlepšiť školstvo, je nedať doň peniaze a zle platiť učiteľov, sa potom nemožno čudovať, že pri chýbajúcich profesoroch už vlastne ani nejde o humor, ale o to, že nie sú.