Problém vyslovene jarný
Kde sa vzala, tu sa vzala, prišla. Jar, o ktorej sa zvykne hovoriť ako o najkrajšom ročnom období. Sústreďme sa, všimnime si to! Dnes, presne o 12.43 h. sa to zlomí. Ešte neviem ako, ale čosi sa musí stať. Jar je totiž odpradávna symbolom prebúdzania sa prírody k životu, čo každý rešpektuje aj napriek tomu, že už dva či tri roky sa nijaký zimný útlm nekonal.
Kde sa vzala, tu sa vzala, prišla. Jar, o ktorej sa zvykne hovoriť ako o najkrajšom ročnom období. Sústreďme sa, všimnime si to! Dnes, presne o 12.43 h. sa to zlomí. Ešte neviem ako, ale čosi sa musí stať. Jar je totiž odpradávna symbolom prebúdzania sa prírody k životu, čo každý rešpektuje aj napriek tomu, že už dva či tri roky sa nijaký zimný útlm nekonal.
Precitnutá príroda inšpiruje k prebudeniu aj záhradkárov, domovníkov a gazdinky, čo príchod jari chápu ako pokyn k menšiemu, ale častejšie k väčšiemu upratovaniu. Dalo by sa povedať, že jar je bezkonkurenčne pozitívne ročné obdobie. Nebyť toho, že existuje aj jedna tienistá stránka tohto ospevovaného ročného obdobia, a to je jarná únava.
Je vraj vyvolaná zimným vitamínovým deficitom a podobnými pochodmi v našom vnútri, ktoré sú tu však na to, aby sme ich prekonávali. Proti únave sa totiž bojovať dá. Viacerými spôsobmi. Asi ten najhorší prípad sú všelijakí tabletkári. Bez rozdielu veku, pohlavia a sociálneho zaradenia. Študenti pred skúškami, účtovníci pri nočných šichtách nad daňovými priznaniami, fejtonisti pred posledným termínom dodania materiálu redakcii. Pilule neodporúčam. Som totiž presvedčený, že eventuálne na chvíľu zahnaná únava sa trebárs aj po dlhšom čase vráti, a navždy.
No a potom sú tu kávičkári. Kto z nás ešte nepočul vo svojom okolí to okrídlené: „Preboha, veď ja som dnes ešte nemala kávu!“ Spoznávame, že ide o jednu z našich typických malých narkománií, stavaných takto na úroveň akejkoľvek inej telesnej činnosti, ktorú ak v pravý čas nevykonáme, cítime sa prinajmenšom nesvoji. Stále slušný počet unavených zaháňa neschopnosť sústrediť sa cigaretou.
Nuž, koľko ľudí, toľko chutí. Ja však kávu k životu nevyhnutne nepotrebujem a potrebu vypúšťania dymu bezmála všetkými otvormi som dodnes nepochopil. Ja si radšej zdriemnem. Nevravím, že je to ten najefektívnejší čin v mojom dennom režime, lebo u mňa si malý spánok žiada väčší a okrem toho sa mi chvíľami zdá až nedôstojné mňa, činorodého človeka, stráviť denne osem hodín v bezvedomí. Nuž ale tak nejako sme naprogramovaní a ten softvér ťažko vymeniť. Tak sladké sny. Azda sa už naozaj prebudíme do ozajstnej neunavenej jari.