Príhodička
Mám veľmi nepokojný spánok. Mojej žene sa stala milá príhoda. Pobavil som sa na nej niekoľkokrát, lebo keď sa mojej žene stane veselá príhoda, tak ju rozpráva svojim známym niekoľkokrát a ja si ju musím vypočuť tiež niekoľkokrát. Som svedkom, ako rastie a rozvíja sa, až naberie košatosť, v ktorej sa ustáli a je taká dobrá, že je rozprávaná ešte zas a znova.
Stalo sa jej, že sa jej prihovoril na ulici slušne vyzerajúci Róm a perfektnou slovenčinou sa jej opýtal koľko je hodín. Tak mu slušne, tiež perfektnou slovenčinou, odpovedala, že nevie, lebo to naozaj nevedela. Keďže však bolo vidieť na kostolnú vežu, doplnila lakonickú odpoveď o informáciu, koľko je hodín.
Slušne vyzerajúceho Róma odpoveď tak potešila, že sa opýtal, či sa môže ešte na niečo spýtať. Konverzácia sa skrátka darila. Dostal povolenie na otázku číslo dva. Znela, či si ho nechce kúpiť. Manželka sa podivila, preto Róm dovysvetľoval. Lebo ja by som vás tak pomiloval, že by ste ma platili trvalým príkazom. Po pár krokoch pohoršenia sa pobavila a ešte raz sa obzrela, ale mladý Róm už oslovoval ďalšiu obeť.
Pikantné na tom je, že jej prvé kroky nasledovali do banky a všetky jej známe sa podivným spôsobom začali vypytovať, kde sa to stalo, ako vyzeral onen muž a jedna si chcela vypýtať jeho telefónne číslo. Takže príhoda sa stala často rozprávanou. Až človek začne analyzovať prečo. Aj prítomní muži sa tvária všelijako pri jej rozprávaní a mnohí to komentujú slovami, že musia doma preveriť trvalé príkazy, smejú sa pritom, ale človek nemá pocit, že ten smiech je v poriadku. Prosto, nie je to ten humor od srdca.
Aj teraz z diaľky počujem hrdelné smiechy dám a o niečo nižšie nepokojné brumendo mužov. Nie je isté, že sa rozpráva táto príhoda, ale neviem prečo by som odprisahal, že áno. Vlastne som si chcel pôvodne ľahnúť a trocha si zdriemnuť, ale ako som už spomínal, mám trocha nepokojný spánok. A pritom je to banálna príhoda a prisahám, že som ju analyzoval iba do polovičky. Kto by sa takými hlúposťami zaoberal.