Modlitba pilota
Neznášam štrnganie, najmä ak ide o štrnganie kľúčov na námestiach. Nepríjemný zvuk. Do toho tie davy ľudí. Každý z nich čosi chce, myslia si, že sú za jedno, ale je zrejmé, že jedna myšlienka nedokáže spojiť toľko ľudí. Všetci myslia, že ostatní sú tam pre tú jeho. Našťastie, to sa už nemôže stať, že by sa niekde spoločne stretli.
Veď ani pri voľbách sa nevedia zmobilizovať. Tomu sa páči to, inému ono. Teraz je obdobie ticha. Modlím sa za to ticho. Som jeho majiteľ. Je krásne vlastniť ticho. Občas si sadnem do lietadla, preletím ponad túto krajinu, rozrazím oblaky nad Lomnickým štítom a modlím sa nahlas, aby to ticho vydržalo.
Je trochu nepríjemné, že stále niekto tam dole niečo chce, ale zatiaľ to nevedia spoločne. Známa sa nevie dostať na mamograf, vraj má hrčku. Suseda na magnetickú rezonanciu. Vraj jej dali termín v horizonte, v ktorom sa dá zohnať už aj drevené pyžamo. Ten má problém, že mu zobrali jeho pôdu pod diaľnicu. Každý má nejaký malicherný problémik. Len si to našťastie nehovoria navzájom, sú ticho. Každý je prekvapený a kričí vtedy, keď sa to týka jeho – kým u iných, je mu to, chvalabohu, jedno.
Sú výtržníci, ktorí sem-tam pokričia. Novinári, čo sa nevenujú bulváru, intelektuáli, čo na obrazovkách dostanú príležitosť na uvažovanie nahlas, a treba im to umožniť, aby sa demokracii urobilo zadosť, ale pravdupovediac, trepú tak zložito, že im nikto nerozumie. A ešte sú zahĺbení do svojej samoľúbosti a pokúša ich mamona, takže sa už zopár ráz pekne skompromitovali a sú na smiech, ale väčšina je krásne mlčanlivá. A nemému decku ani matka nerozumie. Tatovia národa bahniaci sa v rodnom bahne…
Ale áno, zohnali stádočko ovečiek obyčajnými heslami a jednoduchými pokrikmi. Tichučko sa pasú. Tu zelené, tam púpava. Slniečko svieti. Ticho. V ňom sa tak dobre prerozdeľuje, objednáva, dohadzuje, tuneluje. Tiché tendre. Tiché, praktické a bezbolestné výmeny na vedúcich postoch. Zbožňujem to ticho. Iba hukot motora môjho lietadla, ale to sa dá zniesť. Motor ťa drží nad touto tichou krajinou, nad nádhernými poľami, riekami plnými pitnej vody, malebnými dedinkami a mestečkami, kde žijú dôverčiví, bohabojní, a najmä pracovití krásni ľudkovia. Milujem túto krajinu. Cítim, že mi pre ňu horí srdce. Preto sa za ňu modlím, tu vysoko v oblakoch.