Deti v okovách
Zdá sa mi, že deti sú vo všeobecnosti už nadobro uskladnené a vytesnené spoločnosťou k počítačom. Všetci ich tam radi vidia. Nebehajú po cestách, sú v teple, neochorejú. Majú náhradu za reálny svet alebo sú tomu skutočnému svetu bližšie?
Sklonené v polohe moderných otrokov sú od tých dnešných už na nerozoznanie. Nečítajú knihy a pomyslenie na čítanie kníh ich úprimne poburuje. Čo vedie mladého človeka k tomu, aby sa pýtal na zmysel čítania kníh v tom novodobom odpornom žargóne: „Načo mi budú v mojom budúcom povolaní?“ (Rozumej: „A kto ma bude platiť za báseň od básnika? Za drámu od dramatika?“)
A nemá azda pravdu, ak sa po pár rokoch postaví za pokladnicu v hypermarkete, prípadne ak primerane znalostiam, túžbam a nerozvinutým snom polezie zvyšok života s lopatou do „škarpy“? Z imaginárnej požiadavky, aby sa ,,uplatnil" na trhu práce sa totiž práca dávno vytratila a zostal iba trh. Najčastejšie ten najbližší - preplnený fetišmi zábavného priemyslu. Už sám osebe ich vedie k rýchlym a takmer bezchybným záverom.
„Chcem pôsobiť v modelingu!“ opakuje nezmyselne nevzhľadná dievčina, ktorú si v onej sfére pravdepodobne nikto nevšimne. Na tom už však nezáleží. Nikto si ju nevšíma ani teraz a v každodennom živote s ňou celé roky naozaj komunikuje iba stroj. Reálny svet sa už dávno premenil na virtuálnu (pre)hru s jej nekonečnou opakovateľnosťou, nikdy sa nekončiacou nezmyselnosťou.
Okrem trochy banálnej hlúposti je z onej túžby cítiť priam bezbrehú mieru osamenia. Kde je ten ,,druhý človek" v tejto virtuálnej podobe abstraktnej ľudskosti? Je z neho terč alebo neznesiteľná prekážka, ktorá odvádza od pravých skutočností ako nejaká kniha? Keď niet kúska empatie pre druhého, ako ju možno mať voči sebe?
Vo videohre, ktorá nedávno prišla medzi mládežou do módy a v ktorej sa herný subjekt pripravuje na vzrušujúci a citovo bohatý život mladého mafiána, je pre hráča pokyn: „Rozkopať vetchej starenke hubu.“ Ktorá to bude o pár dní? Suseda, stará mama, učiteľka? To ešte nevedno, no „dobré“ vysvedčenie a presný počet bodov pre daný ,,level" dieťa dostáva načas, navyše v zrozumiteľnej a presnej podobe. Ale my ho dostávame spolu s ním.