Teória konfliktov
Bola to scéna ako z filmu. Slnečno, bezoblačno, predpoludňajší pokoj mestečka. Pred potravinami postávalo niekoľko chlapov v montérkach, reflexných vestách, v ruke po fľaši piva. Pri nich žena v ružovom tričku, ktoré ladilo s neďalekým kríkom obsypaným kvetmi ruží.
Žena sa ležérne opierala o bicykel, nikto sa nikam neponáhľal. Presne tak ako ďalšia žena, oblečená v bielych šatách. K potravinám sa blížila cez cestu. Pes, ktorého viedla na vodidle, podchvíľou zastal, sondoval ňucháčom v tráve a potom aj pri kríku s ružovým ružami.
„Dúfam, že máte vrecko!“ ozval sa odrazu ostrý hlas ženy s bicyklom.
Žena v bielom sa strhla. Nebolo ťažké pochopiť, komu bolo adresované to agresívne halali, hoci vrecko ešte nebolo treba, pes si teritórium iba oňuchával. Keby sa scény v tej chvíli zmocnil režisér, určite by ten moment využil na zvrat v deji a rozvinutie konfliktu. Možno fatálneho. Pokojnú selanku slnečného predpoludnia by postupne, ale neochvejne vygradoval až na drámu shakespearovského formátu, na drámu, ktorá svojimi jedovatými výrastkami omotá osudy ďalších generácií. Nič také sa však nedialo. Žena so psom zmätene, ale poslušne prikývla, áno, igelitové vrecúško má, a zrýchliac krok, zahla za roh.
Druhá šanca pre drámu nastala asi o pol hodiny. Žena v ružovom sa síce ešte stále nikam neponáhľala, niekoľko detailov sa však zmenilo: spred potravín ubudli dvaja muži a žena so psom kráčala späť. Náhle však vybočila zo svojej pôvodnej trasy. Pozornému divákovi neušlo, že v ruke nedržala už iba vodidlo, ale niesla aj igelitové vrecúško. Podišla k žene v ružovom a corpus delicti dvihla do úrovne jej očí. Zároveň miernym hlasom povedala, že netreba ľudí za každú cenu upodozrievať a kričať na nich ešte skôr, ako sa niečoho dopustia. Treba viac dôverovať, ono sa potom človeku tak nejako ľahšie dýcha a žije.
V tej chvíli som sa vzdala úlohy režisérky a scenáristky. To, čoho som bola svedkom, mi úplne stačilo ako praktická ukážka jednej z teórií o konfliktoch. O konfliktoch, ktoré považujeme za niečo zlé, za niečo, čomu sa treba vyhýbať, čo treba potlačiť v zárodku. V skutočnosti sa však aj vďaka nim učíme. Vyrovnanosti. Noblese. Kroteniu prehnaných emócií a reakcií, ktoré sa, potvory, mimoriadne rady združujú a množia.