Víťaz berie všetko
Štyridsaťpäťročný Adam Cibuľa sa nedávno opäť stal majstrom Európy v kulturistike. Správa bola medializovaná, ale nie tak, ako by si zaslúžila. Nie natoľko, ako býva zvykom pri iných, významom porovnateľných víťazstvách reprezentantov Slovenska. Vraví sa síce, že víťaz berie všetko, ale v spomínanom prípade to bohužiaľ neplatí ani náhodou.
Naopak – životný príbeh tohto muža priam románovým či filmovým spôsobom potvrdzuje, že ak nie ste súčasťou väčšinovej kultúry, musíte preukázať neporovnateľne viac energie a talentu ako tí ostatní z hlavného prúdu. Nehovoriac o vynaloženom úsilí, nezmerateľnej vôli a nezlomnosti, ak okrem špičkovej športovej aktivity musíte živiť seba i početnú rodinu kopáčskymi prácami. Naďalej – aj ako niekoľkonásobný majster Európy, šampión medzinárodného formátu… Kedysi sa v podobnom kontexte preslávil istý kubánsky atlét – pracoval v oceliarniach, pretancoval, prepil, premiloval noci a napriek tomu porážal všetkých súperov široko-ďaleko. Radosť zo života žitého naplno a podľa vlastných predstáv mu dávala silu víťaziť aj nad rivalmi s optimálnou životosprávou a z takmer ideálnych prostredí.
Neviem, či by si Adam Cibuľa vybral iné podmienky, keby to bolo v možnostiach jeho osudovej voľby. Nepochybne by si však prial a zaslúžil lepšie bývanie, ako predstavuje jeho biedny a preplnený príbytok v rómskej osade, dôstojnejšie a motivujúcejšie prostredie na náročný tréning, istotu každodennej zodpovedajúcej výživy. Nárokovateľné samozrejmosti pre európskeho majstra?! Bohužiaľ nie… Potenciálny vzor nielen rómskych chlapcov, Arnold Schwarzenegger zo Slovenska, stále žije v prostredí chudoby, v ktorom nie je výnimkou, že dojčaťu sa do fľašky vody primieša hladká múka, pretože mlieko jednoducho nie je…
Všetci potrebujeme k životu silné príbehy, príbehy hrdinov, ktorí prekonali neprekonateľné a najprv sami seba. Príbeh majstra Európy pána Adama Cibuľu je jedným z tých najsilnejších. Dúfajme, že bude výnimočný aj svojím ozajstným šťastným koncom.