Slovan, voľby, Maďari
Slovensko zrejme kráča míľovými krokmi, lebo si to začínam už aj ja všímať. Na Plickových fotografiách vidno Slovensko z nedávnej minulosti inak ako teraz, keď na Slovane oslavujú. To nie je ten zaskočený národík v kroji, chudobný, s copíkmi vláskov.
Na zelenej ploche trávnika sa objavil holohlavý, sebavedomý dav a strieskal každého, kto sa mu postavil, aby slobodne mohol osláviť, čo cítil v duši. Lebo taký futbalový fanúšik je citlivá duša, milujúca pohyb, futbalovú estetiku, čestnosť a tie ďalšie veci, ktoré prináša šport. Vedenie klubu sa síce dištancovalo od týchto fanúšikov, ale nedá sa dištancovať celkom. Lebo milujú Slovan, Slovan ako taký. Láska je láska a od tej sa ťažko dištancuje.
No a potom tu boli voľby do europarlamentu. Kto by si pred pár rokmi pomyslel, že budeme mať zástupcov vo veľkej rodine európskych národov. Tlačili sa tam ako zástupcovia všelijakí, ale národ si vybral citlivo. Masovo nie, ale citlivo. Niektoré mená prekrúžkoval a posunul ľudí zo straníckeho miesta na občianske. Pravica videla voľby ako svoje víťazstvo a ľavica ako svoje.
Tomu hovorím voľby, keď sú všetci spokojní a víťazní. Ani u nás v rodine sme nezaháľali. Objavila sa doma vedomostná hra o Európe. Otázky sa týkajú kultúry, športu, vedy a techniky, prírodopisu, geografie a histórie. Človek si môže preluftovať hlavu a zistiť, čo všetko nevie o Európe. Je síce pravda, že tam až tak dlho nepatríme, veď železná opona padla nedávno, ale mnohé nás na škole aj tak učili.
Tento týždeň ma ešte zaujalo, že sa Maďari trhajú. Nestačí im už len národnostný princíp, potrebujú si dopresniť, kto je dobrý a kto zlý. Také dodefinovanie národa. Keď sme sa definovali my Slováci, vzniklo toľko strán, že sa blížili k počtu jedincov. Čo človek, to strana. Držím palce Bélovi. Zvykol som si na neho za tie roky a okrem toho to založil, prečo sa vzdáva značky? Som zvedavý, ako bude voliť južné Slovensko. Lebo aj to kráča míľovými krokmi.