Botox na dušu
Dámy sú väčšinou informované (hoci nie vždy spolupracujúco presvedčené) o tom, že klobásový jed botox sa aplikuje aj ako veľmi populárny výplňový materiál do vrások, rýh, jazvičiek.
Na tvári či na pokožke všeobecne, samozrejme. Nepatrí sa vraj chodiť strhaná, unavená, už na prvý pohľad viditeľne (jedno či zaslúžene, či bez vlastnej viny) skmásaná životom. V každom prípade dobre vedieť, že aj takáto možnosť jestvuje v našom modernom svete. Smola je, že zatiaľ nič univerzálne použiteľné a zjavne zaberajúce nevynašli na diery v duši, na škrabance na srdci. Bolo by to priamočiaro jednoduché – ľudia by smelo zažívali, užívali a sprievodné utŕžené životné rany vzápätí riešili botoxom, kyselinou hylaurónovou, kolagénom, silikónom a tak ďalej. Aká babračka – tam, kde niečo chýba, doplníme, tam, kde, naopak, prevyšuje či odstáva, odrežeme, vyhladíme a basta.
Nedávno som s potešením na len málo retušovanej fotografii zaregistrovala krásnu tvár istej známej ženskej osobnosti. Bola iná – až po chvíli som si uvedomila, že výraz „navyše“ pramenil aj z priznaných nedokonalostí, nezakrývaných stôp času a svojskej živej a nešetrnej mimiky. Nič z toho neprekážalo, práve naopak, spolu vytváralo nedokonalo dokonalý obraz divokej strhujúcej krásy. Apropo – pôvab tej ženy, jej tajomstvo spočívalo aj v očiach, v hĺbke pohľadu, v hĺbke zažitého a videného a okúseného… Práve to by si zrejme ani ona sama nedala vziať, aj keby existovala sci-fi možnosť bezbolestného vyhladenia duše, srdca, zážitkov od čohokoľvek ťažkého, umárajúceho.
Ďakujme prozreteľnosti, že nijaké vyhladzovače vnútorných ľudských rán, dúfajme, nikto nikdy nevymyslí. Nedá mi však nespomenúť, že ani tá čerstvá klobása (bez jedu) nemusí byť na zahodenie – hoci požívaná ústne, s čerstvým chlebom, chrenom a horčicou. Efekt účinku a pôžitku je síce krátkodobý, ale zaručený. Inak si všetci musíme vlastné rany oblizovať sami a spoliehať sa len na drobné riešenia – hudbu, spev, psy, mačky, priateľov, slnko, more, víno. Ľubovoľný osobný botox na dušu.