Cestou-necestou
Niektoré projekty, ktoré sa týkajú hlavného mesta, sú fascinujúce už v zárodku. Azda by sa dalo povedať, že v akomsi permanentnom zárodku je celé mesto. V obľúbenej kaviarničke nájdeme z ničoho nič butik, mestská tržnica nám onedlho namiesto kalerábov, kapusty a citrónov ponúkne príjemnú a osviežujúcu diskotéku, amfiteáter krátko po tom, čo prešiel špeciálnou úpravou flambovaním, je už tiež iba na starých mapách. Akosi nenápadne sa vyparil.
Týmto zmenám však vôbec nie je koniec, lebo, ako sa zdá, napríklad aj Park kultúry a oddychu je už v agónii. Nie všetky zmeny však Bratislave prospievajú. "Bratislava by mohla byť krásne mesto,“ povzdychol minule jeden celkom nezainteresovaný známy, hudobný vedec z cudziny. Bolo by to možné, súhlasil som, ale potom by sme tu vôbec nemohli mať ľudí, ktorí sa starajú o jeho rozvoj. Napríklad architektov, dopravných inžinierov, magistrát a podobne. A to si už nemôže dovoliť nijaký národ, najmä nie vo vlastnom hlavnom meste. Bez nich by sa totiž mesto rozvíjalo úplne živelne. Obyvatelia by napríklad chodili do svojej obľúbenej diétnej reštaurácie, na prechádzku do neďalekého parčíka, nebáli by sa o obchodný dom, ktorý je nablízku a ktorý je navyše celkom pekný. Azda najhoršie by bolo, že developeri by chradli ako staré jaštery a dnes by už boli celkom plachí, najmä v okolí pamiatok.
Takto sa však stále máme na čo tešiť. Najnovšie napríklad na spojnicu Mudroňovej, Tichej, Slávičieho údolia a Mlynskej doliny. Tú naprojektovali ešte za hlbokého socializmu krížom cez stromy a domy, čo tam vtedy vlastne ešte ani nestáli. Jednému spoluobyvateľovi jej trasa v projekte ide dokonca priamo cez spálňu. Ech, veru "veľmo strmým“ kopcom pôjdu trolejbusy, autobusy, kamióny i motorky – ponad zabetónované korene stromov a cez spľundrované záhrady. Nijakú inú myšlienku od čias socializmu na magistráte nikto ani nemal. Vyťažil ju veru magistrát odtiaľ, oprášil ju a dokonca láskyplne prehliadol hrubé ideologické mozole revolučných rúk, čo na nej uľpeli. Stovky ľudí síce dnes podpisujú petíciu, citujú paragrafy, no ja sa krás Bratislavy ani tak neobávam, lebo usmiata pani z magistrátu to nevidí neperspektívne ani v médiách: "Mnohí tú cestu aj chcú.“ Síce jediný, no silný argument. Bratislava sa dnes rozvíja iba vďaka ľuďom, ako je ona. Cestou-necestou.