Predposledné chvíle
Aj keď človek vstúpi na geriatrické oddelenie v nemocnici iba ako návštevník, nemôže sa vyhnúť spomienke na detské jasle, teda paradoxne na všetko, čo súvisí s narodením. Najmä na onen pôvodný koncert všetkých nepriaznivých síl, ktoré si ho v živote podmania ako prvé – bezmocnosť, neschopnosť, nevládnosť. Na onú absolútnu odkázanosť na niekoho druhého – najčastejšie na rodičov alebo ľudí, ktorí ich zastúpia.
Kruh akoby sa tu pomaly uzatváral, lebo kruté fakty života náhle pôsobia svojou neznesiteľnou tiažou, ktorú im dodal život sám. V jeho povahe je oboje – vznik i zánik, vzopätie slobodných síl, ale aj prudká neodvratnosť osudu, ktorý, ako to už ostatne osud má vo svojej povahe, vystupuje voči jednotlivcovi mimo dobra a zla, mimo kategórií spravodlivosti a nespravodlivosti. Ak kedy filozof sníval o premene hodnôt, tu má ich premenu priamo pred očami. Generál, ktorý po štyroch mozgových porážkach ešte stále a takmer nepretržite hlučne a rozhodne velí v akomsi imaginárnom svete svojej ďalekej minulosti, stíchne a pokorne mlčí pri príchode mladšej, no prísnej sestry, ktorá by mu mohla byť pravnučkou. Veľmi rýchlo sa tu menia aj úlohy, vlastne celý svet akoby práve tu prechádzal z rúk do rúk. Mladé ruky pritom menia plienky celkom zostarnutým bábätkám. Kŕmia ich, dávajú im piť z veľkých plastových „detských fľaštičiek“ na konci s akýmsi cumlíkom.
Práve nad svojimi rodičmi si ich vlastné deti vymieňajú skúsenosti, osvedčené recepty a zanietene diskutujú o ich ďalšej výchove a o ich osobných perspektívach. Veď ide o celkom nové starosti, o ktorých každý síce niečo tušil, no pochopí ich, až keď ho zasiahnu naplno a osobne. Aj krušný a strastiplný príchod starca na svet je veľká životná zmena nielen pre neho, no i pre všetkých naokolo. Šťastní sú tí, ktorých zostarnuté „deti“ sú celkom pri zmysloch a nie sú úplne nemé. Ešte šťastnejší tí, ktorým neprestali chodiť.
Zmena sa zvyčajne nespája s poriadkom či sústavnosťou. Ale všetko to patrí k životu a všetko to životom je. Ale úplne v poriadku je to iba vtedy, ak je aj na tomto začiatku, čo k počiatku života a bezmocnosti nového ľudského tvora patrí – pozornosť a láska.