Dôkaz lásky
Veci vraj majú slúžiť ľuďom a nie ľudia veciam. Platí to až na výnimky, ako napríklad vzťah mužov k autám.
Ten je špecifický, občas má človek dojem, že sa oženili s autom, toľko o ňom vedia rozprávať, vzhliadať k nemu, leštiť ho, zlepšovať a investovať doň! Niektorí určite viac ako do vlastnej manželky. Možno preto, lebo auto pre nich nie je vec, ale čosi živé. Iste je to pozostatok z čias, keď jazdili na koni, ktorý si ako živý tvor naozaj vyžadoval takúto starostlivosť.
Ženy nepristupujú k autám takto osobne. Pre väčšinu predstavuje auto presne to, čím je: nutný prostriedok na približovanie. Môj muž to však nevie pochopiť a vždy, keď nastúpi do môjho auta, poriadne sa vytočí. Ako nedávno, keď sa pokúšal vopchať na miesto vedľa šoféra, ktoré u mňa slúži ako prenosný kufor: „Čo to tu máš?“ pýta sa, takmer po kolená zaborený do vecí na podlahe. „Ale,…“ zahováram a v duchu sa snažím určiť obsah tašky, ktorú zobral do ruky. Len nech sa v nej nehrabe, modlím sa v duchu. „Korčule!“ prekvapí sa. Myknem plecom: „Človek musí byť pripravený na všetko!“ „Hej, len neviem, kde zoženieš v lete ľad.“ Neuznám ho za hodného odpovede, musím sa sústrediť, lebo cez špinavé predné sklo ledva vidím. „Kedy si bola naposledy v umývarke?“ nedá pokoj. Túto otázku radšej prepočujem. Budem mu vešať na nos, že asi tak pred rokom? Keď vystúpi, ostentatívne zo seba strasie omrvinky, odlepí dve žuvačky z topánok a na kapotu mi prstom napíše: daj si umyť auto. Keby mi tam radšej napísal vyznanie lásky, pomyslím si. Vidieť, že on deti v aute nevozí. Deti sú ako kobylky, ktoré spravia za chvíľu z poľa spúšť. Auto mi vydrží čisté len pár minút, len čo doň nastúpia, vyroja sa v ňom omrvinky, papieriky, nezjedené desiate, vyliate čaje, tašky z krúžkov, paličky z nanukov, rozpadnuté hračky, zabudnuté cumlíky či fľaše, ohryzky z jablka, šupky z pomaranča.
Večer si ako vždy skontrolujem pohľadom auto na parkovisku. Na mojom mieste stojí nejaké iné. „Ukradli mi auto!“ vbehnem dnu zúfalo. Manžel na mňa pokojne pozrie: „Auto máš na zvyčajnom mieste, akurát som ti ho dal umyť a vyčistiť.“ Nuž nemohol mi dať rukolapnejší dôkaz lásky.