Dokumentácia
Samému sa mi veľmi často zdalo, že nemať so sebou na cestách fotoaparát alebo kameru je v podstate to isté, ako keby som ani nikde nebol. Lebo človek je bytosť zábudlivá a keď si nemá ako pamäť obnoviť, pripomenúť si čosi zaujímavé či dokonca poučné, nuž zabudne úplne.
Najprv to boli fotografie, samozrejme, čiernobiele, o dačo neskôr už technika zúrivo pokročila, a tak nastúpili diapozitívy, samozrejme, farebné. Neboli márne, lebo naozaj sa z času na čas konali aj premietania. Na dverách provizórne zavesené perličkové plátno žiarilo, diaprojektor hučal a celkom slušne vyhrieval obývačku a nebyť toho, že občas vybuchla žiarovka a pred výmenou bolo treba vyhlásiť technickú prestávku, dalo by sa povedať, že predstavenie prebehlo bez mimoriadnych udalostí.
Asi bolo viac času, takže bolo kedy vyvolaný film strihať, každé jedno políčko zakladať do rámčeka (bežnejšie zábery do papierového, vzácnejšie do dvojdielneho hliníkového medzi sklíčka). Ale mal som istotu, že vzniká neoceniteľný archív, ktorý prežije generácie.
Videotechnika a digitálna fotografia však odsunula všetku tú predchádzajúcu dokumentáciu na úroveň expozície technického múzea. Už len čakám, čo príde o rok – o dva a som pripravený rýchlosťou blesku vyraziť so všetkými tými digitálnymi škatuľkami na blší trh.
Prístroje so založeným filmom ma naučili uvážlivo hospodáriť s každým záberom, digitály mi zas umožňujú rýchlosť a bezstarostnosť ako aj možnosť všetky moje chyby a omyly korigovať v počítači. Prístroje rozhodujú za mňa. Napríklad aj vtedy, keď povedia, že dnes z dokumentovania nebude nič, lebo kamera po pobyte v klimatizovanom hoteli mi na pláži oznámila, že sa vnútri celá orosila a dnes bude odpočívať.
Doma už nepremietame. Pomaly ani niet komu, veď načo pozývať všetky rodinné korporácie, keď stačí poslať mail s prílohou. No a manželku len občas zavolám k monitoru a poviem: Kukni! To je, čo?
Na cestách stále ešte fotografujem a kamerujem. Ale už menej, Uvážlivejšie si vyberám. Veď viem, že v Amerike môžem byť zase o mesiac či o týždeň a na tých či oných ostrovoch takisto kedy chcem. Takže už ani nemám kedy zabudnúť.